O ČOM HOVORÍME

03.12.2009
Investičné stimuly pre AU Optronics Corporation: 54,5 tis € na 1 pracovné miesto

Investičné stimuly boli pre ekonomiku a podnikateľov nevyhnutným zlom v čase Slovensko počas transformácie na trhovú ekonomiku potrebovalo pritiahnuť veľké investície. Dnes už máme v SR niekoľko desiatok takýchto investorov a namiesto veľkých investičných stimulov, na ktoré sa existujúci podnikatelia skladajú formou daní, by mala vláda radšej tieto peniaze využiť na realizáciu reforiem v podnikateľskom prostredí alebo znížiť daňovo-odvodové zaťaženie.

V prípade AU Optronics Corporation ide štát dotovať jedno pracovné miesto sumou 54,5 tis. eur, čo môže drvivá väčšina domácich podnikateľov, ktorí nemajú na investičné stimuly nárok vnímať ako diskriminujúce.

Róbert Kičina, výkonný riaditeľ PAS
komentár pre Slovenský rozhlas

___
17.10.2009
Poslanecký návrh na prepojenie databáz Sociálnej poisťovne a daňových úradov
Podnikatelia sa často sťažujú na duplicitné zasielanie rovnakých údajov viacerým inštitúciám, pričom, poľa prieskumov, najviac v tomto smere zaťažujú podnikateľov Sociálna poisťovňa a tiež daňové úrady.
Z tohto pohľadu je každý návrh, ktorý zavedie povinnosť, aby si spomenuté inštitúcie vymieňali medzi sebou údaje o platiteľoch daní a odvodov, prínosný pre podnikateľské prostredie a ušetrí podnikateľom čas a administratívne náklady.

Róbert Kičina, výkonný riaditeľ PAS
komentár pre STV

___
11.09.2009
Presun účtov štátnych podnikov do SZRB - komentár pre TV Markíza

Premiér Róbert Fico navrhol presunúť účty štátnych podnikov z komerčných bánk do Štátnej záručnej a rozvojovej banky. Toto rozhodnutie negatívne ovplyvní predovšetkým štátne podniky, pretože tie zrejme prídu o časť bankových služieb, na ktoré boli doteraz zvyknuté a budú v plnej miere znášať všetky transakčné náklady súvisiace so zmenou banky. Otázny je tiež vplyv na finančné náklady, keďže týmto krokom dôjde k monopolizácii bankových služieb pre štátne podniky.

doplňujúca pozn.: Hoci sa zníži objem peňazí v komerčných bankách a teda aj potenciálna úverová kapacita bánk, k zhoršeniu dostupnosti úverov zrejme v najbližšom období nedôjde, pretože banky v súčasnosti majú, aj v dôsledku krízy, prebytok likvidity.

Róbert Kičina, výkonný riaditeľ PAS

___
08.07.2009
Reformami proti kríze - odpovede na otázky Hospodárskych novín

Podnikateľská aliancia Slovenska vo svojom stanovisku upozorňuje, že sa v dôsledku ekonomickej krízy prestalo na Slovensku diskutovať o nezrealizovaných štrukturálnych reformách v podnikateľskom prostredí. Mohli by ste pripomenúť, o aké reformy ide?

PAS požaduje od vlády predovšetkým to, aby urýchlene pripravila a zaviedla jednotný výber daní a odvodov, spružnila vytváranie a ukončovanie pracovných pomerov, zvýšila transparentnosť využívania verejných financií a prostriedkov EÚ a vyvodzovala prísne postihy v prípade plytvania, zlepšila vymožiteľnosť práva skrátením doby konania o polovicu, skrátením doby a zvýšením výťažnosti konkurzných konaní. PAS už pred troma mesiacmi hovorila o naliehavej potrebe vypracovania alternatívneho rozpočtu verejných financií pre prípad hospodárskej recesie, aby sa predišlo prípadnej realizácii unáhlených a neuvážených opatrení, bez analýzy dopadov na podnikateľské prostredie. V neposlednom rade PAS požaduje opatrenia na zabezpečenie dlhodobej finančnej udržateľnosti dôchodkového systému, školstva a zdravotníctva prispôsobením množstva a kvality poskytovaných výstupov limitom verejných financií s možnosťou dobrovoľnej regulovanej spoluúčasti súkromných platcov.

Vyjadrenia PAS k protikrízovým balíčkom schváleným vládou sú tiež kritické. Mohli by ste byť konkrétnejší, v čom sú ich nedostatky? Prípadne, aké riešenia ste vláde navrhovali a neprešli. Z akého dôvodu ste neuspeli?

V rámci protikrízových balíčkov prijala vláda viac ako 70 čiastkových opatrení na pomoc rôznym odvetviam. Prax ukazuje, že opatrenia nie sú dostatočne účinné. Už v čase prijímania prvého balíčka však PAS poukázala na to, že ide o súbor opatrení, z ktorých väčšina priamo nesúvisí s krízou. O PPP projektoch alebo rekreačných poukážkach sa hovorilo predsa dávno pred vznikom krízy a nie je šťastné, že sa kríza zneužíva ako podporný argument na ich presadenie, keďže dodnes neodzneli nespochybniteľné argumenty v prospech ich realizácie. Balíček obsahuje tiež opatrenia, ktoré by sa realizovali aj bez vplyvu krízy, ako napr. čerpanie eurofondov alebo monitoring poskytovania úverov. Väčšina opatrení má dosah na obmedzenú skupinu podnikov a chýbajú impulzy, ktoré by vo všeobecnosti pocítili všetci podnikatelia, ako napr. zníženie daní a odvodov alebo viac flexibility v pracovnom práve. V balíčkoch chýbala zásadná informácia - koľko bude realizácia opatrení stáť. Zásadným nedostatkom protikrízových balíčkov je, že sa v nich nespomína eliminácia ani jednej výraznej bariéry podnikania. Témy ako zlá vymáhateľnosť práva, komplikovaný a zaťažujúci odvodový systém, vysoké byrokratické zaťaženie podnikania, či korupcia sa kvôli kríze dostali do úzadia pozornosti, ale paradoxne, práve odstraňovanie týchto bariér podnikania by malo oveľa väčší efekt ako opatrenia vo vládnych balíčkoch.

V hodnotení konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra je SR v skupine 16 krajín eurozóny na 13. mieste. Dá sa vôbec terajší stav porovnávať s minulosťou? Ak došlo k prepadu našej ekonomiky, v čom vidíte príčiny v porovnaní s tými krajinami, ktoré nás v poslednom období predbehli?

V spomínanom rebríčku Svetového ekonomického fóra sme v minulom roku obsadili 46. miesto v skupine 134 krajín. Ak z tohto rebríčku vyberieme len 16 krajín eurozóny, tak Slovensko je takmer naspodku v rámci tejto skupiny. Hodnotenie krajín je postavené na dátach, ktoré boli zozbierané na jar roku 2008, čiže ešte predtým, ako sa naplno prejavila svetová finančná kríza. Napriek tomu si myslím, že radikálne zmeny v tohtoročnom rebríčku konkurencieschopnosti nenastanú, keďže finančná kríza má celosvetový dosah. Ukazuje sa že pozícia krajiny v medzinárodných porovnaniach silne závisí od schopnosti krajiny vytvárať vhodné podmienky na podnikanie a tvorbu hodnôt v ekonomike. V podnikateľskom prostredí sme v uplynulých rokoch nezaznamenali sústredené úsilie vlády zamerané na odstraňovanie bariér podnikania, efekty významných reforiem realizovaných okolo roku 2004 pomaly doznievajú a podľa názorov podnikateľov majú zákony prijaté v uplynulých troch rokoch prevažne negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

PAS hovorí o nevyhnutnosti realizácie fundamentálnych reforiem na Slovensku, ktoré zabezpečia dlhodobý rozvoj ekonomiky a zvyšovanie životnej úrovne obyvateľov v budúcnosti. Mohli by ste byť konkrétnejší, aké reformy máte na mysli a aké reálne kroky ste už v tomto smere podnikli? Aká bola reakcia zo strany štátu?

Za najkomplexnejší návrh reforiem v podnikateľskom prostredí považujem Audit podnikateľského prostredia, ktorý vypracovali Podnikateľská aliancia Slovenska a Republiková únia zamestnávateľov. Hoci od realizácie projektu uplynuli už tri roky, odporúčania na zmeny sú stále aktuálne a komplexne pokrývajú celé podnikateľské prostredie. Čo sa týka zamerania reforiem, tak inšpiráciu možno nájsť v prieskumoch medzi podnikateľmi, kde sa podnikatelia opakovane sťažujú na nízku vymožiteľnosť práva, vysoké administratívne zaťaženie, korupciu, neprehľadnú a stále sa meniacu legislatívu, či komplikovaný sociálny systém. Úlohou PAS je upozorňovať vládu a verejnosť na problémy v podnikateľskom prostredí, predkladať návrhy na zlepšenie a presviedčať kompetentných o prínose navrhovaných zmien. V nedávnej minulosti sme publikovali návrhy na zefektívnenie sociálneho systému, poukazujeme na potrebu spružnenia pracovnej legislatívy, snažíme sa o užšie prepojenie vzdelávacieho systému s trhom práce a v súčasnosti pracujeme na sformulovaní návrhov na zlepšenie fungovania súdnictva. Nie je však v našich silách, aby sme pripravovali detailné návrhy reforiem - rozpočet PAS sa nepohybuje v miliardách ako rozpočty ministerstiev a takisto sa nedajú porovnávať personálne kapacity podnikateľských združení s počtom zamestnancov ministerstiev.

Ako sa podľa najnovších informácií vyvýja podnikateľský podnikateľský potenciál na Slovensku. V ktorých oblastiach podnikania sú kroky vlády prospešné pre podnikanie, aké kroky naopak znepríjemnili život podnikateľom?

Index podnikateľského prostredia ale tiež medzinárodné inštitúcie, ktoré porovnávajú krajiny z hľadiska kvality podnikateľského prostredia hovoria o postupnom zhoršovaní podmienok na podnikanie na Slovensku. Podnikatelia necítia snahu vlády zlepšovať podnikateľské prostredie. Investori sú pravidelne zneisťovaní vyjadreniami predstaviteľov vlády, či už ide o banky, zdravotné poisťovne, energetické firmy, dôchodkové správcovské spoločnosti. Útoky na investorov znižujú šance na príchod nových zahraničných investícií a naopak zvyšujú pravdepodobnosť odchodu investícií zo Slovenska. Z monitoringu vplyvu prijímanej legislatívy na podnikanie vyplýva, že prevažujú zákony s negatívnym vplyvom. Medzi najhoršie vnímané opatrenia patrí zvýšenie odvodových stropov, zavedenie degresívnej odpočítateľnej položky, pracovné zdravotné služby či zníženie flexibility v zákonníku práce. Ako najprínosnejšie opatrenia vnímajú podnikatelia skrátenie vratiek DPH, neobmedzené ručenie za vklady v bankách a zavedenie eura.

Navrhujete zjednostiť výber daní a odvodov. Ako?

Tak ako to navrhuje Ministerstvo financií len v oveľa kratšom termíne. Ide o to, aby bola daňovo-odvodová agenda zjednotená na jednom mieste a podnikateľ nemusel komunikovať a vykazovať platby minimálne trom rôznym inštitúciám. Mimochodom, práve výkazníctvo pre sociálnu poisťovňu a zdravotné poisťovne podnikatelia vnímajú ako najviac zaťažujúce.

Navrhujete spružniť ukončenie pracovných pomerov a zakladanie nových pracovných pomerov. V akom zmysle? Mohli by ste rozviesť na nejakých prípadoch aj z iných krajín, ktoré sú v rebríčku úspešnosti pred nami, aké pružné pracovné pomery zavieli?

V súvislosti so zákonníkom práce PAS požaduje predovšetkým viac flexibility pri prepúšťaní, aby nedochádzalo k neúmernému zaťažovaniu rozpočtov podnikov, a ušetrené peniaze sa využili na udržanie výroby. Ďalej navrhujeme viac flexibility pri pracovných úväzkoch na dobu určitú a dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, aby mohli podnikatelia jednoduchšie zvyšovať a znižovať počet zamestnancov v čase neistého dopytu. Navrhujeme tiež zníženie právomocí zástupcov zamestnancov na riadení spoločností, aby manažéri, ktorí v plnej miere nesú riziko podnikania, boli schopní rýchlejšie a jednoduchšie prijímať racionalizačné opatrenia zamerané na záchranu podniku a zachovanie produkcie. Napokon žiadame znížiť administratívne povinnosti a neefektívne obmedzenia zamestnávateľov týkajúce sa pracovných vzťahov. Žiarivým príkladom, že flexibilné pracovné právo neodporuje princípom sociálneho štátu je Dánsko - krajina úspešná v medzinárodných porovnaniach, s vysokou životnou úrovňou, silným sociálnym systémom a jedným z najflexibilnejších zákonníkom práce vo svete.

Ako by sa malo stransparentniť využívanie verejných financií, čo konkrétne navrhujete?

Napríklad zverejňovaním zrozumiteľných informácií o využívaní verejných prostriedkov, aby sa umožnila účinná kontrola zo strany verejnosti a médií a aby sa maximálne obmedzil manévrovací priestor na operácie typu nástenkový tender alebo predaj emisií. Vláda by mala poskytovať verejnosti zrozumiteľné informácie o verejných výdavkoch a činnosti verejných inštitúcií. Pomohlo by aj to, ak by kontrola efektívnosti štátnych inštitúcií bola podriadená subjektu mimo exekutívy a rozšírili by sa kompetencie vlády SR v oblasti kontroly samospráv. V sociálnej oblasti by špekulácie obmedzilo zverejnenie všetkých príjemcov sociálnych dávok na internete.

Mohli by ste uviesť aj nejaké konkrétne návrhy, ktoré by zrýchlili konkruzné konaniana na súdoch, prípadne vymožiteľnosť pohľadávok? Viete uviesť nejaké ukážkové príklady z iných krajín EÚ?

Jedným z opatrení na sfunkčnenie konkurzov je vyváženie postavenie dlžníka a veriteľa tým, že na uznanie pohľadávky veriteľa by sa nevyžadovalo jej uznanie dlžníkom alebo súdom, ale stačilo by potvrdenie nezávislého audítora. Mimochodom, novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii v tomto duchu predložili pred dvoma rokmi poslanci opozície, no Národná rada ju neschválila. Odporúčania na zrýchlenie súdneho konania pripravuje PAS v rámci projektu, ktorý sa realizuje letných mesiacov a výsledky budú k dispozícii na začiatku septembra.

Róbert Kičina, výkonný riaditeľ PAS pre Hospodárske noviny dňa 8.7.2009

___
15.01.2009
Memorandum o garantovaných úveroch pre MSP

Dnešné memorandum medzi predsedom vlády SR a slovenskými bankami je prijateľným kompromisom medzi pôvodnými zámermi premiéra a možnosťami bánk. Vyššia garancia úverov zo strany štátu znamená zvýšenie dostupnosti úverov a možnú úsporu nákladov podnikateľov, no na druhej strane sa zvyšuje riziko zlých úverov.

Memorandum nerieši hlavný problém, ktorý kríza spôsobila a to pokles dopytu. Namiesto podpory ponuky/produkcie by sa teda mala vláda skôr snažiť podporovať dopyt, či už formou daňového zaťaženia alebo cez výdavky na budovanie infraštruktúry.

Róbert Kičina

___
06.11.2008
Vyjadrenie k vládnemu balíčku na prekonanie dopadov svetovej finančnej krízy

Balíček vnímam ako súbor opatrení, z ktorých väčšina priamo nesúvisí s krízou. O PPP projektoch alebo rekreačných poukážkach sa hovorilo predsa dávno pred vznikom krízy a nie je šťastné, že sa kríza zneužíva ako podporný argument na ich presadenie, keďže dodnes neodzneli nespochybniteľné argumenty v prospech ich realizácie. Balíček obsahuje tiež opatrenia, ktoré považujem za samozrejmé a realizovali by sa aj bez vplyvu krízy, ako napr. čerpanie eurofondov alebo monitoring poskytovania úverov.

Väčšina opatrení ma dosah na obmedzenú skupinu podnikov a chýbajú impulzy, ktoré by vo všeobecnosti pocítili všetci podnikatelia, ako napr. zníženie daní a odvodov alebo viac flexibility v pracovnom práve. V baličku chýba zásadná informácia - koľko bude realizácia opatrení stáť. Negatívne vnímam, že viaceré opatrenia sú zamerane na zvyšovanie vplyvu štátu v energetických podnikoch.

Pozitívom je zámer vlády znížiť výdavky verejnej správy s cieľom udržať plánovanú výšku deficitu v budúcom roku. Prijateľná je aj možnosť prehodnotenia výšky budúcich deficitov, ale jedine za podmienky, že sa ukáže, že kríza má výrazne negatívny vplyv na slovenskú ekonomiku. Dnes sa to totiž nedá odhadnúť, navyše pokiaľ si v budúcom roku udržíme rast okolo 5 %, tak dopady krízy nemožno hodnotiť ako závažné. V tejto situácii by som skôr uvítal zámer systematicky znižovať výdavky v rozpočtových kapitolách počas nasledujúcich rokoch.

Zásadným nedostatkom materiálu je, že sa v ňom nespomína eliminácia ani jednej výraznej bariéry podnikania, medzi ktoré rozhodne patria zlá vymáhateľnosť práva, komplikovaný a zaťažujúci odvodový systém, vysoké byrokratické zaťaženie podnikania, či korupcia. Tieto témy sa kvôli kríze dostali do úzadia pozornosti, ale paradoxne, práve odstraňovanie týchto bariér podnikania by malo oveľa väčší efekt ako opatrenia spomínané vo vládnom baličku.

Róbert Kičina, výkonný riaditeľ PAS, pre denník SME

___
19.06.2008
Vyjadrenie k návrhu Ministerstva pôdohospodárstva SR na zamedzenie špekuláciám pri prechode na euro

Podľa návrhu MP SR by predajcovia mali informovať vo svojich informačných letákoch o priemernej cene ich tovarov za posledný štvrťrok 2008, zverejňovať index rastu cien. Ministerstvo zvažuje aj zavedenie cenového moratória na vybrané potraviny. Ďalším návrhom je vytvorenie Etického kódexu, ku ktorému by sa mohli predajcovia dobrovoľne pridať.

redaktorka SME: Ako hodnotíte takéto opatrenia?
Róbert Kičina: Negatívne - ide o ďalšie z opatrení, ktoré namiesto vysvetľovania prínosov eura zbytočne straší verejnosť.

redaktorka SME: Čo to bude znamenať pre situáciu na trhu? Aký zásah do trhu to bude?
Róbert Kičina: Minulý rok nám jasne ukázal, že ceny potravín sa tvoria na základe dopytu a ponuky na svetových trhoch. Pokiaľ by sa uplatnilo cenove moratórium na vybrane potraviny, tak by to jednak mohlo existenčne ohroziť výrobcov a predávajúcich, ak by ceny vstupov prevýšili regulovane ceny a zároveň by sa prirodzený rast cien vyplývajúci zo situácie na trhu len odložil do budúcnosti a po uplynutí moratória by nás čakala vyššia inflácia.

redaktorka SME: Aký dopad na podnikateľov by mali podobné opatrenia?
Róbert Kičina: Zvýšia sa náklady podnikateľov, pretože budú povinní uvádzať v letákoch, ktoré vyrábajú vo vlastnej réžii, dodatočné informácie. Veľké riziko vidím vo vytrhávaní informácii z kontextu - ak totiž dostane slovenský spotrebiteľ informáciu o cenovom vývoji potravín na Slovensku a nedostane informáciu ako sa vyvíjajú ceny predmetných tovarov v zahraničí, tak sa môžu v spoločnosti šíriť nepodložené obvinenia typu, že obchodníci chcú zbohatnúť na úkor zákazníkov.

redaktorka SME: Myslíte si, že takéto opatrenia zabránia zvyšovaniu cien potravín?
Róbert Kičina: Takéto opatrenia sú krátkodobé a v každej krajine, ktorá sa akýmkoľvek spôsobom snažila bojovať proti rastu cien pri prechode na euro, narobili viac škody ako úžitku (Slovinsko má momentálne najvyššiu infláciu v EU). Pre zjednodušenie orientácie zákazníkov predsa vláda a parlament pripravili opatrenie vo forme duálneho oceňovania, ktoré tu bude od augusta tohto roku do decembra 2009 a zákazníci si tak jednoducho budú môcť odkontrolovať ceny pred a po zavedení eura. Podnikatelia sa sami snažia ubezpečovať zákazníkov, že pri prechode na euro sa budú správať zodpovedne, pristupovaním k Etickému kódexu pre zavedenie eura, ktorý pripravila Podnikateľská aliancia Slovenska a splnomocnenec vlády SR pre zavedenie eura. V tomto smere je ďalší kódex podľa môjho názoru zbytočný.

___
20.12.2007
Zhodnotenie aktivít vlády v roku 2007

Ktorý krok vlády v tomto roku pomohol slovenskej ekonomike najviac?
Slovenskej ekonomike vo všeobecnosti najviac pomohol záväzok vlády prijať euro v roku 2009 a tomu zodpovedajúca makroekonomická politika limitovaná plnením maastrichtských kritérií, čo podnikateľskému prostrediu garantuje stabilitu. K najpozitívnejším opatreniam roku 2007 patri tiež zriadenie jednotných kontaktných miest a elektronizácia obchodného registra, ktoré prispeli k zníženiu administratívnej náročnosti pri vstupe do podnikania.

Ktorý krok vlády v tomto roku poškodil slovenskej ekonomike najviac?
Najhoršími opatreniami tohto roka sú Zákonník práce znižujúci flexibilitu na trhu práce a zákon o sociálnom poistení, cez ktorý chce vláda zvýšiť príjmy I. piliera spôsobom, ktorý nie je dlhodobo udržateľný. Ekonomiku poškodzuje aj to, že vláda nevenovala v roku 2007 pozornosť riešeniu najvážnejších bariér podnikateľského prostredia.

Čo by ste odporučili vláde na budúci rok urobiť, aby pomohla slovenskej ekonomike?
Predstaviť ucelenú koncepciu zlepšovania podnikateľského prostredia, zameranú predovšetkým na zlepšenie funkčnosti súdnictva a vymáhateľnosti práva, stabilizácie a sprehľadňovania legislatívy, znižovanie odvodov a zvyšovanie efektívnosti sociálneho systému, zvyšovanie kvality vzdelávania a zlepšenie prepojenia vzdelávania s trhom práce, znižovanie administratívneho zaťaženia podnikania a boj proti korupcii.

Získa podľa vás Slovensko na budúci rok súhlas na prijatie eura?
Myslím si, že áno. Myslia si to ekonomickí experti v prieskume INEKO, ktorí odhadujú pravdepodobnosť prijatia € na približne 80 %. Napokon, k prijatiu € sa vláda hlási od jej vzniku a prispôsobuje tomu aj svoju rétoriku a hospodársku politiku.

Robert Kičina, výkonný riaditeľ PAS
Vyjadrenie pre denník SME

___

05.12.2007
Euro a podnikatelia

Existuje riziko, že sa euro na Slovensku nezavedie v roku 2009?
Riziko existuje a jeho podstata spočíva v tom, či SR dokáže plniť Maastrichtské kritériá udržateľným spôsobom. Na druhej strane, šanca na úspešné plnenie týchto kritérií nebola nikdy väčšia ako dnes.

Kedy sa definitívne dozvieme, či euro bude alebo nie?
Absolútnu istotu budeme mať až v júli 2008. Do konca mája 2008 by mali byť vypracované Konvergenčné správy Európskej komisie a Európskej centrálnej banky. V máji a júni prebehne hodnotiaca procedúra v európskych inštitúciách a v júni 2008 sa očakáva rozhodnutie Rady Európskej únie a stanovenie konverzného kurzu.

Ako sa budeme orientovať v cenách pri zmene korún na eurá?
Ľahšej orientácii napomôže predovšetkým dvojité zobrazovanie cien, tzv. duálne oceňovanie, ktoré bude pre obchodníkov povinné po zverejnení konverzného kurzu. V rámci eurokampane dostanú občania aj eurokalkulačky, prostredníctvom ktorých si budú môcť ceny v prípadde potreby jednoducho prepočítať.

Existujú obavy z nárastu cien, drvivá väčšina ľudí sa práve cien najviac bojí pri prechode na euro. Môžu sa tieto obavy potvrdiť?
Ceny v ekonomikách rastú priebežne. V súčasnosti je na Slovensku viditeľný najmä nárast cien potravín, ktorý je spôsobený rastúcim globálnym dopytom. Prechod na novú menu mal na celkový rast cien zanedbateľný vplyv, resp. inflácia spôsobená prechodom na € menu sa pohybovala medzi 0,1 - 0,3 %. Ceny sú konkurenčnom prostredí tvorené na základe dopytu a ponuky a preto bude konkurencia tým hlavným prvkom na ustráženie neodôvodnených pohybov cien. Na druhej strane, skúsenosti z eurozóny hovoria, že k určitému nárastu cien došlo najmä v lokálnych prevádzkach služieb, ktoré boli pod menej intenzívnym konkurenčným tlakom.

Čo si myslíte o doterajších prípravách? Robí sa dosť pre informovanosť ľudí aj podnikateľov?
V prieskume, ktorý realizovala PAS v spolupráci s virtuálnym mesačníkom PAS-EUobesrver až 74 % opýtaných nevyjadrilo spokojnosť s doterajším informovaním o potrebných aktivitách súvisiacich so zavedením eura na Slovensku zo strany verejných orgánov. Nie je to lichotivé Predpokladám však, že informačné aktivity sa v budúcom roku naplno rozbehnú.

Ako je to s prípravou u podnikateľov?
V spomínanom prieskume uviedlo 52 % podnikateľov, že s prípravami už začali. Čo sa týka jednotlivých prípravných aktivít v podnikoch, tak 33 % podnikov sa nachádza len v úvodnej fáze príprav, 20 % má vypracovaný plán prechodu na novú menu a určené osoby, ktoré celý proces v podniku koordinujú. 17 % respondentov zrealizovalo alebo realizuje interný euroadit. Monitoring príslušnej legislatívy robí 15 % podnikov. Príprave marketingových stratégií sa zatiaľ venovali len 2 % respondentov.

Najvýznamnejší prínos eura a najväčšie negatívum?
Najväčšie pozitíva: zjednodušenie zahraničného obchodu, vyššia menová stabilita, nižšie kurzové riziko, zníženie ceny kapitálu, jednoduchší pohyb kapitálu a v konečnom dôsledku vyšší rast HDP. Najväčšie negatíva: technické náklady na výmenu, strata nezávislej menovej politiky

Róbert Kičina, výkonný riaditeľ PAS
vyjadrenie pre TA3, relácia Peňaženka

___

19.09.2007
Rekreačné poukazy

Rekreačné poukazy možno vnímať ako istú formu štátnej pomoci (investičných stimulov), v rámci ktorej sa má podporiť jedno, vládou vybrané odvetvie za peniaze z iných odvetví. Preto by vláda mala pred ich zavedením najprv predložiť podnikateľom a verejnosti analýzu, v čom je podpora cestovného ruchu dôležitejšia a prospešnejšia ako podpora iných odvetví alebo verejných statkov.

Róbert Kičina