Aktuality Správa o globálnej konkurencieschopnosti

Slovensko padá v rebríčku konkurencieschopnosti

Slovenská republika sa v hodnotení konkurencieschopnosti prepadla oproti minulému roku o 2 miesta a skončila na 71. priečke v rebríčku 144 krajín. Vyplýva to zo Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2012-2013. Ide o historicky najhoršie umiestnenie Slovenska od jeho zaradenia.

Výsledky Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2010-2011

Slovenská republika sa hodnotení konkurencieschopnosti prepadla oproti minulému roku o 13. miest a skončila na 60. priečke v rebríčku 139 krajín. Vyplýva to zo Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2010-2011, ktorú dnes zverejnilo Svetové ekonomické fórum. Ide o historicky najhoršie umiestnenie Slovenska od jeho zaradenia do tohto prestížneho medzinárodného porovnania.

Najkonkurencieschopnejšou krajinou sveta je Švajčiarsko, ktoré obsadilo prvú priečku v rebríčku aj minulý rok. Nasledujú Švédsko a Singapur. USA sa prepadli o dve miesta a obsadili 4. priečku. V top 10 naďalej prevažujú európske ekonomiky, keď ďalšie miesta obsadili Nemecko (5.), Fínsko (7.), Holandsko (8.) a Dánsko (9.). Česká republika si pohoršila o päť miest a skončila na 36. pozícii. Konkurencieschopnosť Poľska naďalej intenzívne rastie, keď sa rovnako ako minulý rok posunulo v rebríčku o 7 miest vyššie a obsadilo 39. priečku. Maďarsko sa v hodnotení taktiež posunulo nahor – z minuloročného 58. miesta na súčasné 52. Slovensko v rebríčku susedí s Vietnamom a Tureckom a dostalo sa do pozície piatej najmenej konkurencieschopnej krajiny EÚ, keď nižšie v rebríčku sa nachádzajú už len Rumunsko (67.), Lotyšsko (70.), Bulharsko (71.) a Grécko (83.).

Správa o globálnej konkurencieschopnosti hodnotí schopnosť krajín zabezpečiť vysokú úroveň prosperity pre svojich občanov. Sleduje fungovanie verejných inštitúcií, analyzuje hospodárske politiky a faktory podmieňujúce udržateľný hospodársky rast v strednodobom horizonte.

„Svetová hospodárska kríza v uplynulom roku naďalej negatívne ovplyvňovala konkurencieschopnosť krajín. Osem z desiatich najlepšie hodnotených krajín dosiahlo nižšie skóre Indexu konkurencieschopnosti v porovnaní s predchádzajúcim rokom“, hovorí Róbert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), ktorá je partnerskou inštitúciou Svetového ekonomického fóra. V súvislosti s umiestnením Slovenska dodáva: „Negatívne zásahy vlády do podnikateľského prostredia v uplynulom roku, nízka schopnosť reformovať a odstraňovať zásadné bariéry podnikania spôsobili, že Slovensko v rebríčku konkurencieschopnosti kleslo už po štvrtý krát v rade, pričom tento rok ide o najvýraznejší pokles v histórii hodnotenia Slovenska. SR stratila svoj náskok pred ostatnými krajinami V4. Hlavnými bariérami, ktoré zhoršujú konkurencieschopnosť Slovenska, sú neefektívne fungujúce verejné inštitúcie, nízka miera inovácií, podpriemerná úroveň infraštruktúry, zaostávajúce školstvo, byrokracia, korupcia a reštriktívna pracovná legislatíva.“

Tab.: Index globálnej konkurencieschopnosti (GCI)

Krajina

GCI 2010

GCI 2009

Medziroč. zmena

Pozícia

Skóre

Pozícia

Švajčiarsko

1

5.63

1

0

Švédsko

2

5.56

4

+2

Singapur

3

5.48

3

0

USA

4

5.43

2

-2

Nemecko

5

5.39

7

+2

Japonsko

6

5.37

8

+2

Fínsko

7

5.37

6

-1

Holandsko

8

5.33

10

+2

Dánsko

9

5.32

5

-4

Kanada

10

5.30

9

-1

 

 

 

 

 

Česká rep.

36

4.57

31

-5

Poľsko

39

4.51

46

+7

Maďarsko

52

4.33

58

+6

Slovensko

60

4.25

47

-13

 

Ako najväčšiu konkurenčnú nevýhodu Slovenska identifikovalo Svetové ekonomické fórum vysokú mieru klientelizmu v krajine; v hodnotení tejto oblasti sa SR v rebríčku prepadla z minuloročnej 127. priečky na predposlednú 138. pozíciu. Medzi najvýraznejšími konkurenčnými nevýhodami sa ďalej nachádzajú nízka vymožiteľnosť práva (133. priečka v 139 miestnom rebríčku), mimoriadne nízka dôvera verejnosti vo finančnú bezúhonnosť politikov (132.), netransparentnosť pri verejnom obstarávaní (127.), náklady poľnohospodárskej politiky (124.) a nízka efektívnosť verejných výdavkov (119.). Výrazne zaostáva letecká infraštruktúra (120.) a verejná doprava (117.). Mimoriadne nepriaznivo je hodnotená kvalita manažérskeho vzdelávania (114.) ako aj celková kvalita vzdelávacieho systému v krajine (111.). V oblasti pracovného trhu je problémom nízka pružnosť pracovnej legislatívy (rekordný prepad z 15. miesta na 104. v priebehu 4 rokov).

Medzi najvýraznejšími konkurenčnými výhodami slovenskej ekonomiky sa nachádzajú otvorenosť Slovenska zahraničnému vlastníctvu podnikov (1.), nízke colné bariéry (4.), nízke riziko terorizmu (4.), otvorenosť zahraničným investíciám prinášajúcim na Slovensko nové technológie (5.), nízky spread úrokových sadzieb (5.), legislatíva podporujúca prílev investícií (13.), vysoká korelácia medzi výškou miezd a produktivitou práce (10.), rozšírenosť internetu (19.), nízke obchodné bariéry (19.), zdravý bankový sektor (23.) a priaznivý daňový systém (27.). V oblasti infraštruktúry je pozitívne vnímaná železničná doprava (21.) a energetická infraštruktúra (28.).

Svetové ekonomické fórum hodnotí konkurencieschopnosť krajín na základe dostupných štatistických dát a celosvetového Prieskumu názorov riadiacich pracovníkov. Prieskum prebiehal od februára do apríla 2010 a zapojilo sa doň 13.500 manažérov z celého sveta. PAS koordinovala prieskum na Slovensku a s výzvou na zapojenie sa do prieskumu oslovila 220 veľkých podnikov a 220 malých a stredných podnikov náhodne vybratých podľa metodiky Svetového ekonomického fóra. Výsledky hodnotenia tak odrážajú stav ekonomiky a názory manažérov ku koncu apríla 2010.

Tab.: Vývoj pozície SR v rebríčku konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra

Rok

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

Pozícia

35

48

45

38

40

49

43

43

41

37

41

46

47

60

Zmena

 

-13

+3

+7

2

-9

+6

0

+2

+4

-4

-5

-1

-13


Slovenský preklad oficiálnej tlačovej správy WEF
 (.pdf)
Kompletný Rebríček globálnej konkurencieschopnosti 2010-2011 (.pdf)
Profil Slovenskej republiky (.pdf)

PLNÉ ZNENIE SPRÁVY O GLOBÁLNEJ KONKURENCIESCHOPNOSTI 2010-2011

V prípade ak máte za to, že činnosť PAS je prospešná, podporte nás príspevkom, hoc vo výške kávy v centre Bratislavy, prostredníctvom https://pas.darujme.sk/2893/ alebo na náš účet IBAN:SK 5283 3000 0000 2201 4356 91

O autorovi

Avatar

PAS

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) je asociácia sui generis združujúca podnikateľov a tretí sektor založená na princípoch etickosti, otvorenosti, principiálnosti, solidárnosti a zákonnosti.

Hlavným cieľom PAS je skvalitňovanie formálnych a neformálnych pravidiel podnikateľského prostredia v Slovenskej republike v kontexte celospoločenského rozvoja, pre všetkých podnikateľov bez rozdielu.