Aktuality Správa o globálnej konkurencieschopnosti

Slovensko padá v rebríčku konkurencieschopnosti

Slovenská republika sa v hodnotení konkurencieschopnosti prepadla oproti minulému roku o 2 miesta a skončila na 71. priečke v rebríčku 144 krajín. Vyplýva to zo Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2012-2013. Ide o historicky najhoršie umiestnenie Slovenska od jeho zaradenia.

Výsledky Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2011-2012

Slovenská republika sa hodnotení konkurencieschopnosti prepadla oproti minulému roku o 9 miest a skončila na 69. priečke v rebríčku 142 krajín. Vyplýva to zo Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2011-2012, ktorú dnes zverejnilo Svetové ekonomické fórum. Po minuloročnom výraznom prepade o 13 miest Slovensko v rebríčku konkurencieschopnosti v tomto roku znovu výrazne kleslo a dosiahlo historicky najhoršie umiestnenie od jeho zaradenia do tohto prestížneho medzinárodného porovnania.

Najkonkurencieschopnejšou krajinou sveta je Švajčiarsko, ktoré obsadilo prvú priečku v rebríčku aj minulý rok. Nasledujú Singapur, Švédsko a Fínsko. USA, ktoré klesajú v rebríčku už tretí rok za sebou, sa prepadli o jednu priečku a obsadili 5. miesto. V top 10 naďalej prevažujú krajiny severnej a západnej Európy, keď ďalšie miesta obsadili Nemecko (6.), Holandsko (7.), Dánsko (8.) a Veľká Británia (10.). Česká republika si pohoršila o 2 miesta a skončila na 38. pozícii. Konkurencieschopnosť Poľska takisto mierne poklesla, čomu zodpovedá pokles z minuloročnej 39. priečky na súčasnú 41. Maďarsko sa ako jediná krajina V4 v hodnotení posunulo nahor, obsadilo 48. miesto a medziročne si polepšilo o 4 priečky. Slovensko v rebríčku susedí s Kolumbiou a Rwandou a dostalo sa do pozície štvrtej najmenej konkurencieschopnej krajiny EÚ, keď nižšie v rebríčku sa nachádzajú už len Bulharsko (74.), Rumunsko (77.), a Grécko (90.).

Správa o globálnej konkurencieschopnosti hodnotí schopnosť krajín zabezpečiť udržateľný hospodársky rast a vysokú úroveň prosperity pre svojich občanov. Sleduje fungovanie verejných inštitúcií, analyzuje hospodárske politiky a faktory podmieňujúce udržateľný hospodársky rast v strednodobom horizonte.

„Po minuloročných všeobecných poklesoch konkurencieschopnosti spôsobených svetovou hospodárskou krízou možno v tomto roku pozorovať mierne oživenie. Všetkých desať najvyššie umiestnených krajín dosiahlo vyššie  skóre Indexu konkurencieschopnosti v porovnaní s predchádzajúcim rokom“, hovorí Róbert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), ktorá je partnerskou inštitúciou Svetového ekonomického fóra. V súvislosti s umiestnením Slovenska dodáva: „Ukazuje sa, že potenciál reforiem, ktoré sa podarilo zaviesť pred siedmimi rokmi, je vyčerpaný a nové reformy v tých oblastiach, ktoré podnikatelia označujú za problematické, neboli v čase hodnotenia konkurencieschopnosti zrealizované alebo ich dopady podnikatelia nepocítili v praxi. Naďalej teda v podnikateľskom prostredí prevláda pesimizmus a neistota. Slovensko v rebríčku konkurencieschopnosti kleslo už po piaty krát v rade a definitívne stratilo svoj niekdajší náskok pred ostatnými krajinami V4. Kým naša ekonomika v rebríčku medziročne opäť výrazne klesla, ďalšie krajiny V4 si po miernejšom poklese udržiavajú priaznivé pozície alebo v hodnotení stúpajú. Hlavnými bariérami, ktoré zhoršujú konkurencieschopnosť Slovenska, naďalej zostávajú najmä neefektívne fungujúce verejné inštitúcie, nízka miera inovácií v ekonomike, podpriemerná úroveň infraštruktúry, zaostávajúce školstvo, byrokracia a korupcia.“

Tab.: Index globálnej konkurencieschopnosti (GCI)

Krajina

 

GCI 2011

GCI 2010

Zmena 2010-2011

Pozícia

Skóre

Pozícia

Švajčiarsko

1

5,7

1

0

Singapur

2

5,6

3

+1

Švédsko

3

5,6

2

-1

Fínsko

4

5,5

7

+3

USA

5

5,4

4

-1

Nemecko

6

5,4

5

-1

Holandsko

7

5,4

8

+1

Dánsko

8

5,4

9

+1

Japonsko

9

5,4

6

-3

V. Británia

10

5,4

12

+2

 

 

 

 

Česká rep.

38

4,5

36

-2

Poľsko

41

4.5

39

-2

Maďarsko

48

4,4

52

+4

Slovensko

69

4,2

60

-9

 

Ako najväčšiu konkurenčnú nevýhodu Slovenska identifikovalo Svetové ekonomické fórum nízku vymožiteľnosť práva (139. priečka v 142 miestnom rebríčku). Nasleduje vysoká miera klientelizmu v krajine (135.), mimoriadne nízka dôvera verejnosti voči politikom (132.) a netransparentnosť pri verejnom obstarávaní (113). Výrazne zaostáva letecká infraštruktúra (128.). Konkurenčnou nevýhodou Slovenska je aj vysoký deficit verejných financií (130.), neefektívna poľnohospodárska politika (120.), nízka kvalita vzdelávacieho systému (117.), vrátane ekonomických škôl (106.). Z ďalších nevýhod možno spomenúť prílišnú orientáciu zákazníkov na cenu a nie na kvalitu (122.), únik talentovaných ľudí do zahraničia (111.), nedostatočnú spoluprácu medzi vzdelávacími inštitúciami a podnikmi (104.), či nedostatočnú podporu zavádzania technologických inovácií prostredníctvom verejného obstarávania (129.).

Medzi najvýraznejšími konkurenčnými výhodami slovenskej ekonomiky sa nachádzajú otvorenosť Slovenska zahraničnému vlastníctvu podnikov (4.), nízke colné bariéry (4.), otvorenosť zahraničným investíciám prinášajúcim na Slovensko nové technológie (6.), nízky spread úrokových sadzieb (12.), vysoká korelácia medzi výškou miezd a produktivitou práce (14.), rozšírenosť internetu (16.), nízke riziko terorizmu (20.) a zdravý bankový sektor (31.). V oblasti infraštruktúry je pozitívne vnímaná železničná doprava (21.) a energetická infraštruktúra (28.).

Svetové ekonomické fórum hodnotí konkurencieschopnosť krajín na základe dostupných štatistických dát a celosvetového Prieskumu názorov riadiacich pracovníkov. Prieskum prebiehal od februára do apríla 2011 a zapojilo sa doň 14.000 manažérov z celého sveta. PAS koordinovala prieskum na Slovensku a  s výzvou na zapojenie sa do prieskumu oslovila 220 veľkých podnikov a 220 malých a stredných podnikov náhodne vybratých podľa metodiky Svetového ekonomického fóra. Výsledky hodnotenia odrážajú stav ekonomiky a názory manažérov ku koncu apríla 2011. Takmer všetci respondenti zo Slovenska vyplnili prieskum elektronicky na internetovej stránke Svetového ekonomického fóra a PAS nemala prístup k individuálnym odpovediam respondentov.

Tab.: Vývoj pozície SR v rebríčku konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra

Rok

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

Pozícia

35

48

45

38

40

49

43

43

41

37

41

46

47

60

69

Zmena

 

-13

+3

+7

2

-9

+6

0

+2

+4

-4

-5

-1

-13

-9


Slovenský preklad oficiálnej tlačovej správy WEF (.pdf)
Kompletný Rebríček globálnej konkurencieschopnosti 2011-2012 (.pdf)
Profil Slovenskej republiky (.pdf)

PLNÉ ZNENIE SPRÁVY O GLOBÁLNEJ KONKURENCIESCHOPNOSTI 2011-2012

V prípade ak máte za to, že činnosť PAS je prospešná, podporte nás príspevkom, hoc vo výške kávy v centre Bratislavy, prostredníctvom https://pas.darujme.sk/2893/ alebo na náš účet IBAN:SK 5283 3000 0000 2201 4356 91

O autorovi

Avatar

PAS

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) je asociácia sui generis združujúca podnikateľov a tretí sektor založená na princípoch etickosti, otvorenosti, principiálnosti, solidárnosti a zákonnosti.

Hlavným cieľom PAS je skvalitňovanie formálnych a neformálnych pravidiel podnikateľského prostredia v Slovenskej republike v kontexte celospoločenského rozvoja, pre všetkých podnikateľov bez rozdielu.