Aktuality Správa o globálnej konkurencieschopnosti

SR v rebríčku konkurencieschopnosti klesla na 71. miesto

Slovenská republika sa v hodnotení konkurencieschopnosti prepadla oproti minulému roku o 2 miesta a skončila na 71. priečke v rebríčku 144 krajín. Vyplýva to zo Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2012-2013. Ide o historicky najhoršie umiestnenie Slovenska od jeho zaradenia.

Výsledky Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2012-2013

Slovenská republika sa v hodnotení konkurencieschopnosti prepadla oproti minulému roku o 2 miesta a skončila na 71. priečke v rebríčku 144 krajín. Vyplýva to zo Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2012-2013, ktorú dnes zverejnilo Svetové ekonomické fórum (WEF). Ide o historicky najhoršie umiestnenie Slovenska od jeho zaradenia do tohto prestížneho medzinárodného porovnania v roku 1997. Slovensko sa dostalo do pozície tretej najmenej konkurencieschopnej krajiny EÚ, keď nižšie v rebríčku sa nachádzajú už len Rumunsko (78. miesto) a Grécko (96.).

Na vrchole rebríčka sa štvrtýkrát po sebe umiestnilo Švajčiarsko. Singapur si udržal druhú priečku a Fínsko je na treťom mieste, kde vystriedalo minuloročné Švédsko (4.). Severské a západoeurópske krajiny dominujú v prvej desiatke rebríčka, keď zoznam najkonkurencieschopnejších ekonomík dopĺňajú Holandsko (5.), Nemecko (6.) a Veľká Británia (8.). Z mimoeurópskych krajín sa v prvej desiatke umiestnili USA (7.), Hong Kong (9.) a Japonsko (10.). Česká republika klesla o 1 miesto a skončila na 39. priečke, naďalej však zostáva lídrom v regióne krajín V4. Poľsko si udržalo svoje minuloročné 41. miesto a Maďarsko po páde o 12 miest obsadilo v tomto roku 60. priečku.

„Výsledky tohtoročnej Správy o globálnej konkurencieschopnosti vypovedajú o pokračovaní trendu mierneho ekonomického oživovania svetových ekonomík. Tri štvrtiny z dvadsiatich najvyššie umiestnených krajín dosiahli vyššie skóre Indexu konkurencieschopnosti v porovnaní s predchádzajúcim rokom“, hovorí Róbert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), ktorá je partnerskou inštitúciou Svetového ekonomického fóra. V súvislosti s umiestnením Slovenska dodáva: „Zostup Slovenska v rebríčku je zapríčinený pretrvávajúcimi bariérami podnikania, ktoré sa vládam napriek deklaratórnym vyjadreniam nedarí v praxi odstraňovať. O imidž reformnej krajiny už Slovensko definitívne prišlo a od roku 2004 sa podnikatelia nedočkali nových reforiem, ktoré by zásadným spôsobom zlepšili podmienky na podnikanie. Slovensko v rebríčku kleslo už po šiesty krát v rade a čoraz výraznejšie zaostáva za ostatnými krajinami V4. Hlavnými bariérami, ktoré najviac zhoršujú našu konkurencieschopnosť, sú najmä neefektívne fungujúce verejné inštitúcie, nízka vymožiteľnosť práva, vysoký deficit verejných financií a slabá efektívnosť verejných výdavkov, nízka kvalita vzdelávacieho systému, neefektívny trh práce, byrokracia, klientelizmus a korupcia.“

Autori Správy o globálnej konkurencieschopnosti definujú konkurencieschopnosť ako súbor inštitúcií, vládnych politík a faktorov, ktoré ovplyvňujú úroveň produktivity krajiny. Na základe verejných dát a dát získaných z prieskumu vyhodnocujú 12 pilierov konkurencieschopnosti, ktoré spolu vytvárajú komplexný obraz o konkurencieschopnosti jednotlivých krajín.

Ako najväčšiu konkurenčnú nevýhodu Slovenska identifikovalo Svetové ekonomické fórum nízku vymožiteľnosť práva (140. priečka v 144 miestnom rebríčku). Nasledujú vysoká miera klientelizmu v krajine (138.), mimoriadne nízka dôvera verejnosti voči politikom (136.) a vysoké administratívne zaťaženie podnikania (132.). Ďalším výrazným nedostatkom je slabá kvalita služieb zo strany štátu na podporu podnikania (130.). Nasledujú nedostatočný záujem vlády o obstarávanie technologicky najvyspelejších produktov (127.), slabý vplyv slovenských producentov na medzinárodnú distribúciu (126.), prílišná orientácia zákazníkov na cenu, a nie na kvalitu (125.). Výrazne zaostáva letecká infraštruktúra (124.). Slovensko naďalej trápi únik talentovaných ľudí do zahraničia (122.), nekvalitný systém vzdelávania (120.), netransparentnosť pri nakladaní s verejnými financiami (120.), neefektívne náklady poľnohospodárskej politiky (120.) a nefungujúci kapitálový trh (117.). Podnikatelia pociťujú zhoršené etické správanie sa obchodných partnerov (116.). Ďalšími konkurenčnými nevýhodami Slovenska sú vysoký deficit verejných financií (116.), nízka nezávislosť súdnictva (115.), povaha konkurenčných výhod, ktoré sú postavené viac na lacnej pracovnej sile ako na vyspelých technológiách (115.) a neefektívna štruktúra verejných výdavkov (112.).

Medzi najvýraznejšími konkurenčnými výhodami slovenskej ekonomiky sa nachádzajú otvorenosť Slovenska voči zahraničnému vlastníctvu podnikov (2.), nízke colné bariéry (6.), legislatíva podporujúca prílev zahraničných investícií (8.) a technologická vyspelosť investorov prichádzajúcich na Slovensko (9.). Pozitívne hodnotené boli aj legislatíva týkajúca sa záložného práva a bankrotov (11.), vysoká korelácia medzi výškou miezd a produktivitou práce (14.) a nízke riziko terorizmu (24.). V oblasti infraštruktúry sú pozitívne vnímané železničná doprava (25.) a energetická infraštruktúra (25.). Ďalšími prednosťami Slovenska sú rozšírenosť internetu (26.), rozvinutá konkurencia na domácom trhu (27.), investičný rating krajiny (30.), zdravý bankový sektor (32.), vyspelosť výrobných procesov (34.), rozšírenosť mobilného internetového pripojenia (35.), používanie vyspelých marketingových nástrojov v podnikoch (38.), dostupnosť výskumných a tréningových centier (40.), prístup k financovaniu (42.), vysoká miera vysokoškolského vzdelávania (42.) a rozšírenosť širokopásmového internetového pripojenia (44.).

Svetové ekonomické fórum hodnotí konkurencieschopnosť krajín na základe dostupných štatistických dát a celosvetového Prieskumu názorov riadiacich pracovníkov. Prieskum prebiehal od februára do apríla 2012 a zapojilo sa doň viac ako 14 000 manažérov z celého sveta. PAS koordinovala prieskum na Slovensku a s výzvou na zapojenie sa do prieskumu oslovila 220 veľkých podnikov a 220 malých a stredných podnikov náhodne vybraných podľa metodiky Svetového ekonomického fóra. Výsledky hodnotenia odrážajú stav ekonomiky a názory manažérov ku koncu apríla 2012. Takmer všetci respondenti zo Slovenska vyplnili prieskum elektronicky na internetovej stránke Svetového ekonomického fóra a PAS nemala prístup k individuálnym odpovediam respondentov.

Tab.: Vývoj pozície SR v rebríčku konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra

Slovenský preklad oficiálnej tlačovej správy WEF (.pdf)
Kompletný Rebríček globálnej konkurencieschopnosti 2012-2013 (.pdf)
Profil Slovenskej republiky (.pdf)

PLNÉ ZNENIE SPRÁVY O GLOBÁLNEJ KONKURENCIESCHOPNOSTI 2012-2013

O autorovi

PAS

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) je asociácia sui generis združujúca podnikateľov a tretí sektor založená na princípoch etickosti, otvorenosti, principiálnosti, solidárnosti a zákonnosti.

Hlavným cieľom PAS je skvalitňovanie formálnych a neformálnych pravidiel podnikateľského prostredia v Slovenskej republike v kontexte celospoločenského rozvoja, pre všetkých podnikateľov bez rozdielu.