Aktuality Články Korupcia

Korupcia je na Slovensku bežná a rastie, osobnú skúsenosť s ňou majú tri štvrtiny podnikateľov

Najčastejšie sa vyskytuje pri eurofondoch, rôznych dotáciách, či štátnej pomoci, ako aj vo verejnom obstarávaní a tendroch.

Najčastejšie sa vyskytuje pri eurofondoch, rôznych dotáciách, či štátnej pomoci, ako aj vo verejnom obstarávaní a tendroch.

Približne tri štvrtiny respondentov prieskumu uviedlo, že sa na Slovensku osobne stretli s korupciou alebo klientelizmom. Výrazná väčšina ju zažila pri podnikaní, ostatní v súkromnom živote. Ďalších takmer 20 percent ju pozná iba z rozprávania iných. S korupciou nemajú skúsenosti iba necelé 4 % opýtaných.

Podnikateľská aliancia Slovenska oslovila od 13. do 18. decembra 2017 v rýchlom anonymnom prieskume zhruba 1400 podnikateľov s otázkami, či majú skúsenosti s korupciou, v akej oblasti a ako na ňu zareagovali. Prieskum im dal aj možnosť navrhnúť, ako proti korupcii bojovať. Prieskumu sa zúčastnilo 132 respondentov, ktorí odpovedali aspoň na jednu otázku v prieskume.

Dve tretiny tých, ktorí korupciu zažili, sa s ňou stretli pri podnikaní, o niečo menej v zdravotníctve, či vybavovaní povolení na úradoch, v štátnej a komunálnej správe. Len 20 až 30 % ju zažilo v justícii, polícii, školstve či politike.

Pokiaľ ide o konkrétne oblasti podnikania, vyše polovica opýtaných ukázala na dve možnosti, kde korupcia kvitne najviac – dotácie vrátane eurofondov a štátnej pomoci, či verejné obstarávanie.

Zaujímavé je, že hneď potom nasledovalo uplácanie manažérov firiem konkurentmi, obchodnými partnermi či zamestnancami. Približne štvrtina označila, že korupciu zažila pri vybavovaní povolení a potvrdení, prípadne na súdoch a v justícii.

Na otázku, ako sa na Slovensku úroveň korupcie mení, sa vyše 40 % respondentov vyjadrilo, že rastie, približne rovnaký počet ju vidí na rovnakej úrovni. O poklese je presvedčených len o niečo cez desatinu účastníkov. Nikto sa nevyjadril, že korupcia neexistuje.

Zaujímavé boli odpovede na otázku, ako podnikatelia na korupciu zareagovali.  Takmer polovica si vybrala radikálne riešenie, niektorí ju dokonca aj oznámili na polícii. Ďalších vyše 20 % sa tvárilo, že žiadosť alebo ponuku korupcie nepočulo. Celkovo podplácanie odmietli takmer tri štvrtiny opýtaných podnikateľov, čo hovorí o stále vysokej odolnosti voči korupčnému správaniu, hovorí výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Približne pätina opýtaných sa priznala, že sa na korupcii podieľali, inak by stratili ponúkaný obchod. Niektorí dokonca hovoria o vyhrážaní, ktorým ich druhá strana prinútila podvoliť sa. Päť zo 103 odpovedí dokonca otvorene hovorí, že korupciu akceptovali, pretože je obojstranne výhodná.

Napriek tomu, že súdy a prokuratúra nepatria k najčastejším miestam, kde podnikatelia zažili korupčné správanie, pokladajú ich za oblasť, kde by mal štát bojovať proti korupcii najtvrdšie. Na druhé miesto sa dostala politika – vláda, parlament a tvorba zákonov. Tretie sú eurofondy, dotácie a granty. Mnohí vidia ako dôležitú aj oblasť verejného obstarávania, dodávok verejnému sektoru, či zdravotníctva a polície.

Podobne zneli aj odpovede na otázku, ako má štát účinne bojovať proti korupcii a klientelizmu. Vyše 60 % opýtaných sa priklonilo k možnosti, že treba vymeniť skorumpovaných politikov. Zdá sa teda, že dôvera v nich je nízka, podnikatelia naopak pokladajú nepoctivých politikov za najvýraznejší zdroj korupcie na Slovensku, myslí si Kremský.

Hneď po tejto možnosti nasleduje transparentnosť – širšie zverejňovanie dokumentov verejnej správy ako prevencia korupcie. Zjednodušenie odhaľovania korupčných prípadov a ich zverejňovanie si želá takmer polovica opýtaných, za vytvorenie silného nezávislého úradu pre boj proti korupcii je však len tretina respondentov. Naopak, mnoho účastníkov si nevybralo žiadnu ponúkanú možnosť a prišli s vlastnými návrhmi od zjednodušenia zákonov cez zníženie vplyvu štátu až po rozbitie väzieb politikov na oligarchov.

V boji proti korupcii v podnikaní by sa mal štát zamerať na oblasti, kde ju občania najviac cítia – v oblasti dotácií, eurofondov, štátnej pomoci, ako aj verejných obstarávaní a justície. Pomohlo by znižovanie vplyvu štátu v ekonomike a čo najväčšia nezávislosť polície a prokuratúry.

Na druhej strane však podnikatelia nedôverujú, že súčasní špičkoví politici dokážu s korupciou zatočiť, pretože ich nepokladajú za čistých a cítia ich prepojenie na oligarchov a ekonomické záujmy v pozadí. Volajú po ich nahradení novou generáciou a transparentnosti krajiny, čo by oslabilo podhubie korupcie v podnikateľskom prostredí, uzatvára výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Prečítajte si aj:

Nechceme na úrady nosiť znovu tie isté zbytočné papiere, nech ich zháňajú úradníci, žiadajú podnikatelia

Eurofondy krivia trh, iba málo prispeli ku konkurencieschopnosti a rastu firiem, ktoré ich dostali. Nerozbehli ani slabé regióny.

Trh práce sa stále viac dusí, podnikateľom chýbajú ľudia

 

O autorovi

PAS

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) je asociácia sui generis združujúca podnikateľov a tretí sektor založená na princípoch etickosti, otvorenosti, principiálnosti, solidárnosti a zákonnosti.

Hlavným cieľom PAS je skvalitňovanie formálnych a neformálnych pravidiel podnikateľského prostredia v Slovenskej republike v kontexte celospoločenského rozvoja, pre všetkých podnikateľov bez rozdielu.