Aktuality Články Diskusný klub PAS

V. Diskusný klub PAS na tému: Reforma daní a odvodov, plány a realita

Hosťom diskusie bol zástupca Inštitútu finančnej politiky MF SR, p. Ján Remeta. P. Remeta je ekonomický analytik, odborník na oblasť daňovej politiky a verejných financií.

Klub sa konal: 16.10.2020

Prezentáciu IFP MFSR z diskusie nájdete TU.

**************

Výber informácií z diskusie si môžete prečítať nižšie

Samotná miera zdanenia nie je problém, ale problém je to, ako rástla tá miera v posledných rokoch a to je zásadný problém. Lebo na Slovensku v roku 2012, keď sa pozriem na bod krízy, od roku 2009 rástli dane najrýchlejšie. Dane ako na výkone ekonomiky aj daňové zaťaženie práce. Zvolený uhol pohľadu, keď sa budeme na to pozerať, tak zistíme, že práve v posledných rokoch došlo k výraznému nárastu spolu s ďalšími administratívnymi prekážkami a ďalšími nákladmi, ktoré vznikali či už zo zákonníka práce, výrazným spôsobom dopadali na konkurencieschopnosť ekonomiky a firiem v ekonomike. Čo je ďalší problém je, že viac sa spoliehame na dane, ktoré nútia ekonomiku platiť viac v kontexte toho ako sa spoliehajú práve tie západné ekonomiky. A práve prorastový daňový mix je ten, ktorý vie oveľa rýchlejšie alebo v krátkom čase mať tie pozitívne efekty na ekonomiku.

Čiže, čo hovoria dáta, to, čo vravíme, sú dane ôsme najmenšie v EU, ale ak sa pozrieme na ten rast od roku 2012 na tom grafe vľavo, tak vidíme jednoznačne nárast aj v porovnaní s regiónom, ktorý bol medzi rokmi 6 až 12, boli sme konkurencieschopní v tých daniach, to sú dane na HDP, a keď sa pozrieme na posledný vývoj, tak sme takmer totožní s okolitými krajinami. Rovnako, keď sa pozrieme na rozdiely v rokoch 2019 až 12 respektíve oproti krízovému roku, Slovensko je krajina, kde dane rastú najrýchlejšie, ak to porovnáme s krízou v 2009, tak ešte Grécko je krajina, ktorej daňové príjmy rastú výraznejšie, ale to je logické s tým aký prepad Grécko v tom čase zaznamenalo.

Potom ďalší graf hovorí o tom, že, aj keď to daňové zaťaženie je nižšie, tak práve voči bohatým krajinám, znova, všetkým, ktoré sú zoskupené v rámci OCD, tak rastú veľmi rýchlo. Na tej čiernej krivke môžete vidieť ako vyzerá to daňové zaťaženie, podiel dane na HDP, tam sa posunulo Slovensko z roku 2010, ako keby z tej dolnej hranice toho daňového zaťaženia v rámci tých bohatých krajín už na priemer, čiže znova ten ďalší graf ako keby dokumentuje to, ako v posledných rokoch rástlo daňové zaťaženie.

Keď sa pozrieme napríklad na zaťaženie práce zamestnanca s nízkou mzdou, kde sa tvorí tá zamestnanosť na konci dňa vo väčšej miere, lebo proste tam reaguje tá ponuka práce oveľa viac na tie motívy pracovať respektíve nepracovať, tak Slovensko patrí medzi top 5 krajín, ktoré najviac zaťažujú tých nízkopríjmových a znova, ten nárast oproti roku 2009 bol najvyšší. Čiže, ešte prejdem na jeden, posledný graf, ktorý hovorí to isté a práve keď nám dane rástli za to obdobie, od roku 2010 alebo pokrízové obdobie, rástli práve tam, ktoré sú akože najviac negatívne na tú ekonomickú aktivitu, teda majú najviac nepriaznivý vplyv.

Zhrnutie všetkých tých grafov, to čo, chceme povedať je, že hoc tá miera v tom jednoduchom porovnaní toho daňového zaťaženia, vyzerá konkurencie schopná, to, čo je také dôležité je tá smršť, ktorá sa udiala za posledné desaťročia, ak to tak môžeme povedať od tej krízy a zároveň udiala sa práve v tých daniach, ktoré najviac ovplyvňujú ekonomickú aktivitu a potenciál ekonomiky.

Už len krátko k tým ekonomickým fundamentom, že kapitálové investície aj v regióne, vidno, že za posledné obdobie ako keby nestíhajú a sú krajiny ako Maďarsko, Poľsko, ktoré v regióne nás už dávno predbehli za posledné 3 roky a zároveň platí taký ten zásadný problém, že my voči Poľsku a Maďarsku máme oveľa väčšie investičné dlhy, ktoré so sebou ťaháme.

Čo je dôležité, to isté platí o priamych zahraničných investíciách, ak sa pozrieme tie, ktoré prúdia na Slovensko, tak sme dnes s maďarmi druhí najmenej atraktívni v regióne, aj keď sa porovnáme s ďalšími podobnými krajinami, či Baltskými alebo v Južnej Európe, teraz myslím Rumunsko, Bulharsko a tak ďalej, tak už výraznejším spôsobom zaostávame.

To všetko sa potom prejavuje vtom, že firmy málo investujú a potvrdzuje to aj ďalší ukazovateľ a to je podiel odpisov na hrubom prevádzkovom prebytku firiem za posledných 6 rokov, ktoré sú k dispozícii a Slovensko patrí na chvost v rámci celej EU. Čiže znova, oveľa horšie ako je to u našich susedov, čiže tie firmy v kontexte daňového zaťaženia, tie smršte, ktorá išla aj z iných strán, vlastne v tom poslednom období, neboli schopné v takej miere možno investovať a inovovať ako by mohli, ak by mali ten dodatočný vankúš, ktorý nebol od nich odčerpaný.

Znova, stále keď niekto pozrie na produktivitu, môže mať pocit, že ak sa pozeráme na produktivitu od roku 2001 Slovensko je jednoznačne stále najviac produktívne aj v regióne, ak by sme si ten graf usekli, tak zistíme, že od roku 2012 nás postupne začalo predbiehať Česko, Poľsko a Maďarsko sú už dávno pred nami. Čiže, to čo platí, my sa ako keby vezieme na tej vlne proste tých štrukturálnych reforiem, ktoré sa urobili pred rokom 2012 a odvtedy jednoznačne slovenský a tatranský tiger stráca bič a to potvrdzujú aj údaje o produktivite, keď sa pozrieme na odpracované hodiny a hodiny na obyvateľa, že znova sa posúvame v tej chvíľke smerom za našich konkurentov v regióne.

Stále ešte ale sme v tomto ukazovateli ako keby konkurencie schopní. Nechcem ďalej rozoberať aj výsledky trhu práce, sú katastrofálne, hlavne, čo sa týka tých štrukturálnych oblastí, to znamená, že aj keď máme mieru nezamestnanosti už na úrovni okolitých krajín, teraz hovorím, že predkrízovú, ale problémy sú tie štrukturálne a to je nezamestnanosť mladých, nezamestnanosť tých s najnižším vzdelaním, ktorí patria k top 5 najvyššiemu zaťaženiu v EU a zároveň od roku 2012 ich zaťaženie narástlo najviac, čiže sa znova bude prejavovať na výsledkoch, no a samozrejme aj dlhodobá miera nezamestnanosti patrí medzi najvyššie v celej EU.

Čiže, čo by mala taká daňová reforma, ako sme my odporúčali v rámci tej diskusie, tu internej a v nejakom takom tom duchu sa aj kreovala je, že malo by sa znížiť zdanenie firiem, minimálne sektorové dane, ktoré nemajú svoje opodstatnenie, respektíve majú v krátkom horizonte, ak riešia konkrétny problém alebo zlyhanie trhu, ale neplatí, že dnes sme v takejto situácii. Samozrejme, stimulácia investícií cez zrýchlenie odpisov na podporu produktívnych investícií, čiže industry 4.0, ale aj všeobecne všetkých produktívnych investícií, ktoré sú v ekonomike, ktoré by sme chceli podporovať zrýchleným odpisovaním.

Samozrejme, druhá časť, ktorá by mala byť je zníženie zaťaženia práce, kde vnímame, že potrebu veľkej dôchodkovo odvodovej reformy, paralelne, ak by nebola tá ochota, tak zavedenie odvodovo odpočítateľnej položky zdravotných odvodov, vo väčšej miere, tak ako sme boli zvyknutí ešte v roku 2015, že si ju môžu uplatniť aj zamestnanci aj zamestnávatelia ak by nebola ochota ísť smerom tým veľkým treskom. No a samozrejme časť výpadku, by mal byť kompenzovaný cez zvýšenie DPH a zelenej dane.

To, čo chceme zásadne, je zvýšiť majetkové dane a samozrejme na to prispôsobiť daňový mix samospráv, no a to, čo by sa malo pravidelne diať je revízia daňových úľav a všetkých daňových výnimiek, ktoré sú v zákone, či plnia svoju účelnosť a postupne tie, ktoré neplnia vyňať z tých zákonov. Samozrejme, zavádzať opatrenia na zlepšenie výberu a férovosti zdanenia, na čom bude asi všeobecná zhoda a opatrenia na zjednodušenie platenia daní a odvodov a tie sa hlavne týkajú predvyplnených daňových priznaní a záväzných stanovísk finančnej správy pre podnikateľov.

Samozrejme, daňová neutralita, taký moderný daňový systém určite má zvládnuť dlhodobé výzvy a pomáhať, to znamená, že všetky tie transformačné procesy, ktoré sa týkajú, ale zároveň aj dlhodobú udržateľnosť, no a samozrejme moderná digitálna konkurencia komunikácia finančnej správy, ktorá by sa mala postupne odraziť tým, že na finančnej správe vzniká takzvaná behaviorálna jednotka a viac tých výstupov pre účely daňových kontrol a daňových analýz by malo byť automatizovaných na základe nových rôznych moderných metód ako je machine learning a používania digitálnych prostriedkov.

Vízia je mať prorastový daňový moderný systém, ktorý vie reflektovať na výzvy, ktoré nás čakajú. V prvom rade my hovoríme a sme si stopercentne istí, že sám daňový systém o sebe to nevie vyriešiť, nemá takú zázračnú moc. On potrebuje byť riešený v súlade s ostatnými štrukturálnymi reformami, trhom práce, súdnictvom, podnikateľským prostredím, bariérami atď. To musí ísť ruka v ruke. Lebo samo o sebe zníženie daní má len krátkodobý dosah na nejaké pozitívne efekty, lebo tie časom vypršia a bez toho, aby sa štrukturálne prispôsobila ekonomika, aby sa zmenilo správanie firiem viac smerom k inováciám, k väčším produktívnym investíciám, aby štát nejakým spôsobom začal myslieť na to, že máme tu veľkú časť pracujúcej generácie, ktorá nevie a možno bude ťažko niesť ten proces automatizácie a ono to celé môže rýchlo dopadnúť práve na to podnikateľské prostredie, lebo nebude mať kvalifikovanú pracovnú silu. Môžu sa zmeniť dane, môžu ísť smerom nižšie, ale oni ako keby nevyriešia tie zásadné problémy. A ak nebudú riešené spolu so štrukturálnymi problémami, tak vytvoria jeden základný problém – problém financovania verejných statkov a služieb, ktoré už dnes vytvárajú nejakým spôsobom deficit, ak sa nenájde vôľa škrtať na výdavkovej strane.

Treba si uvedomiť, že my dnes vyberáme na majetkových daniach nejakých 0,4% HDP  ale z toho 0,1% sú práve tie dane, ktoré sa platia z domov a bytov, zvyšok sú firmy a pozemky. A to výrazne komplikuje akékoľvek zdvojnásobenie celkových majetkových daní. Lebo to by znamenalo, že by sa museli viac ako 10 násobne možno zvyšovať tie dane, čo sú zásadné zásahy, ktoré bez toho, aby neboli súčasťou väčšej reformy, že súčasne znížili dane inde a mení celý ten prorastový daňový mix, tak sami o sebe nemajú ako keby zmysel.

Ak je robené v kombinácii so znížením napríklad priamych daní, to znamená, že pre aktívnu populáciu, ktorá pracuje, znížim napríklad daň z príjmu fyzických osôb a súčasne zavediem majetkovú daň, ktorá nemá byť že plne z toho trhového princípu, ale ktorá má sa blížiť k tomu trhovému princípu. Čiže základom dane môže byť trhová hodnota nehnuteľnosti, z ktorej sa odpočíta nejaká odpočítateľná položka a zároveň na tie časti obyvateľstva, ktoré nezasiahne tá zmena znížených daní. To znamená hovoríme o dôchodcoch, nepracujúcich, tak na nich viete tú reformu targetovať spôsobom, že sú také dva spôsoby, ktoré zahraniční využívajú, že ak ten daňovník nevie proste zaplatiť tú daň tak sa vie urobiť, že sa urobí ako keby deferral. Čiže sa odloží, do budúcnosti, do času, keď sa bude ten majetok dediť a až ten ďalší potomok, ktorý bude dediť tak zaplatí tú naakumulovanú daň toho majiteľa, ktorý teraz nevedel. Samozrejme záleží od postupnosti tej reformy, od strmosti tej zmeny a uvedomujeme si jednu základnú vec a dobre narážate aj tou otázkou, že rozdiel medzi tými priamymi daňami a tými majetkovými je v tom, že tie priame napríklad odvody, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca sú častokrát pre toho zamestnanca neviditeľné. Že on ich až tak nevníma. To znamená, že keď každý mesiac dostane hypoteticky o 5€ naviac, za rok dostane o 60€ viac si to vlastne ani tak neuvedomí na tej výplatnej páske, ako keď bude musieť jednorazovo zaplatiť potom tých 60€ práve pri tej dani z nehnuteľnosti.

Tá samospráva musí vedieť komunikovať. Ak vyberie viac, že čo za tie prostriedky tí obyvatelia majú navyše, to je akože prvý moment. Ak by sa takýmto spôsobom išlo, to znamená, že ak urobím takýto switch, znížim DPFko, zvýšim majetkovú daň, DPFko je tiež podielová daň, ale samozrejme viem to koeficientami upraviť. Na konci dňa bude v mínuse štát a je to niečo, čo viem dočasne vyfinancovať. Samozrejme ľudia reagujú na primeranosť zaplatenej dane. Máme viacej daní, ktoré sa platia jednorázovo. Aj keď si porovnávame s registračným poplatkom alebo daňou z motorových vozidiel, voči cene nehnuteľnosti a zaplatená daň z nehnuteľnosti je nepomerne nižšia, ako je to v prípade tých motorových vozidiel. To proste takto nejakým spôsobom odkomunikovať a zároveň je to niečo, čo neovplyvňuje tie ekonomické motivácie takým spôsobom, ako ovplyvňuje daň z príjmu. To znamená, že daň z príjmu vie vplývať  na to, že nám niekto nevstúpi na trh práce preto, že je tam veľká pasca neaktivity. Že za ten čistý príjem sa mu neoplatí pracovať. Pravdepodobne tá úroveň dnešných sociálnych dávok je taká, že veľmi sa nemá kam s nimi znižovať a zároveň ale ani neni veľký rozdiel medzi čistým príjmom z minimálnej mzdy a práve tým nepracovaním. Čiže práve preto zníženie toho daňového zaťaženia napríklad aj u tých nízkopríjmových, by vedelo pomôcť a byť takým pozitívnym efektom na zamestnanosť.

Myslím si, že Slovensko, ak sa nemýlim, je krajina, kde odvody zamestnávateľa sú najvyššie v celom OECD. Ono to spôsobuje nejaké problémy. Ale áno, treba sa pozerať na to v globále, že tá cena práce možno priemerná nie je najvyššia v OECD, naopak, je na chvoste. Ale samozrejme, že ovplyvňujú to aj ďalšie parametre. My sme sa inšpirovali a inšpirujeme sa stále proste všetkými tými krajinami, ktoré ako dosahujú tie pozitívne výsledky. Posledné podobné reformy urobila Litva a Lotyšsko. Litva v roku 2018 urobila akýsi de facto prechod na superhrubú mzdu. Vysvetlila a snažila sa proste ľuďom odhaliť proste, aký objem ich daní a odvodov znášal zamestnávateľ. Po novom ich znášajú tí ľudia. Vidia koľko platia do systému. Zároveň vidia tú čistú mzdu a urobil sa tam presne tento mix, ktorý mal pozitívny vplyv na ekonomický rast. Ale čo je dôležité, tie efekty sú krátkodobé a má zásadný vplyv na deficit.

Nemyslíme si, že komisia nám cez plán obnovy vie preplatiť len tak zníženie proste daňového zaťaženia. Zmysel má robiť práve tú fiškálne-neutrálnu alebo mierne deficitnú reformu.

Je veľká pravdepodobnosť, že to bude postupnosť krokov. Tá reforma je pripravená, ale nie je od komunikovaná. Rozsah je zásadný v tom, že my sa bavíme o tom, že chceme ako keby prehodiť minimálne 1% HDP zo škodlivých daní na menej škodlivé. Ako keby o 2% HDP by sa vedel zmeniť ten daňový mix, čo bude zásadná reforma, ak si to tak predstavíte, že znížite priame dane zjednodušene o 1% HDP alebo 0,5% a opačne zvýšite tie druhé dane proste v podobnom duchu, ale možno v čase ináč rozložené.

Rovná daň nie je na stole dňa. Máme veľa tých zombie firiem, máme šesťdesiat percent firiem, ktoré každoročne neplatia dane z rôznych dôvodov, ale máme štyridsať percent takých, ktoré dlhodobo, viac ako osem rokov neplatia a oni vlastne nie sú produktívne. Keď sa pozrieme aj na porovnanie dát, aj urobili sme takú analýzu, že Lesk a bieda slovenských firiem a tam je jasne vidieť, že v porovnaní so zahraničím máme veľa malých neproduktívnych firiem a veľmi radi by sme to zmenili a myslíme si, že aj tie väčšie by vedeli byť viac produktívne, ak by tu mali centrá toho vývoja. Alebo minimálne, aby proste posilňovali tie produktívne investície a skôr, ako zníženie sadzby je pre nás oveľa adresnejšie riešenie práve podpora toho Industry 4.0 cez zrýchlené odpisovanie, možno aj okamžité, ak by bola vôľa robiť a pracovať s takým väčším výpadkom. Lebo zníženie sadzby pomáha en bloc samozrejme všetkým. Ale pomáha prežiť aj tým, ktorí ináč neprežijú a dlhodobo nie je to želaný stav, aby sme tu mali veľa práve tých zombie firiem a veľmi radi by sme boli, aby proste čo najviac tých produktívnych investícií tú zrealizovali najbližšie obdobie.

Možno bude len jeden odvod, nie osem a podobne. To je niečo v duchu UNITAS. Neviem, či tá ambícia vie siahať až po ten UNITAS, o ktorom počúvame od roku 2006, 2004. Každý, kto realizuje produktívnu investíciu, bude si môcť tú produktívnu investíciu odpísať či už okamžite alebo v dvojnásobnej výške alebo proste sú tam viaceré alternatívne scenáre, ktorých finálna podoba záleží od politického rozhodnutia v dôsledku. Ale my ako IFP odporúčame a aj do tých debát sme išli s tým, že je to efektívnejšie na podporu ekonomiky.

Náklady zamestnávateľa by mohli byť po reforme nižšie na zamestnávanie, čiže odvody zamestnávateľa nižšie. Dnes si môžu zaplatiť podľa súčasnej legislatívy aj jedno euro a vznikne im nárok na minimálny dôchodok. A to všetko budú musieť financovať tí ostatní alebo tá aktuálna generácia, čo určite nie je ani medzigeneračné ani v súčasnosti spravodlivé. Ale reforma je založená na tom, že malo by sa znížiť daňovo-odvodové zaťaženie práce, malo by sa adresne znížiť alebo podporiť produktívne investície cez odpisy. Predstavte si to. Nová výrobná linka digitálna, digitalizovaná, napríklad bude sa môcť odpísať v jednom roku alebo si bude môcť dať do daňového priznania dvojnásobok tých nákladov. Vlastne zahranie celé dve odpisové skupiny a myslím, že je veľmi ako štedrá. Proste ide o to, aby sa podporovala investičná aktivita v ekonomike. Lebo my vnímame, že firmy neinovujú. Ak inovujú, sú to veľakrát tie, ktoré majú matky v zahraničí a sú to ich dcéry na Slovensku. Všetko, čo je produktívna investícia, by malo do toho spadať. Čiže čo najširšia ako keby definícia. Vnímajte to tak, že by to mohlo byť proste, aby to nebolo také zošnurované a nie príliš jasné, tak sme sa bavili, že by to mohlo byť rozšírené na celú jednu, respektíve dve odpisové skupiny, aby to bolo pre všetkých zrozumiteľné a aby tam nevznikali ďalšie nejasnosti práve pre tých daňových poplatníkov, lebo to veľakrát to komplikuje potom to čerpanie a uplatňovanie.

Z hľadiska toho smerovania a tej vízie ten problém by nemal byť, ale z hľadiska tej aplikácie určite áno, lebo možno v rámci moderného a úspešného Slovenska ste videli pár reakcií. Ani tam nejaká koaličná zhoda nie je. A myslím si, že aj minister práce prezentoval svoj návrh, ako by videl proste zníženie odvodového zaťaženia o šesť percent. Len si neuvedomuje, že takéto zníženie Európska komisia cez RRF alebo cez ten plán obnovy určite neprefinancuje. Čiže je to čistý deficit, ktorý znova budeme musieť splácať a ešte sme nevyriešili ani tie, ktoré máme v rozpočte.

Sú dve také základné koncepcie. Jedna postupná a jedna veľká. Postupná v menšom a veľká tiež buď big day alebo postupná. Všetko je to to isté, len rôzne rozfázované a v rôznom rozsahu.

 

V prípade ak máte za to, že činnosť PAS je prospešná, podporte nás príspevkom, hoc vo výške kávy v centre Bratislavy, prostredníctvom https://pas.darujme.sk/2893/ alebo na náš účet IBAN:SK 5283 3000 0000 2201 4356 91

O autorovi

Avatar

PAS

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) je asociácia sui generis združujúca podnikateľov a tretí sektor založená na princípoch etickosti, otvorenosti, principiálnosti, solidárnosti a zákonnosti.

Hlavným cieľom PAS je skvalitňovanie formálnych a neformálnych pravidiel podnikateľského prostredia v Slovenskej republike v kontexte celospoločenského rozvoja, pre všetkých podnikateľov bez rozdielu.