Aktuality Články Diskusný klub PAS

VI. Diskusný klub PAS na tému: O využití eurofondov v regiónoch a s tým súvisiaca reforma

Hosťom diskusie bol štátny tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky PhDr. Vladimír Ledecký, agenda: riadenie investícií, regionálny rozvoj

P. Ledecký bol 21 rokov bol starostom Spišského Hrhova. Profesne sa celý život venuje regionálnemu rozvoju a sociálnemu podnikaniu v znevýhodnených skupinách

Klub sa konal: 25. 02. 2021

**************

Výber informácií z diskusie si môžete prečítať nižšie:

Na Slovensku máme 20 znevýhodnených okresov. Hlavným kritériom tejto znevýhodnenosti je zamestnanosť. Týchto 20 okresov dostáva od štátu peniaze. V minulosti to bolo cca. 13 – 14 miliónov ročne, no potom sa tieto peniaze navýšili ešte o nejakých 30 miliónov ročne. Čiže dokopy išlo cca 40 – 50 miliónov eur za rok práve do týchto znevýhodnených okresov. Keďže o peniazoch rozhodovala nejaká komisia, ktorú určoval okresný prednosta, projekty boli prideľované bez akýchkoľvek pravidiel a kritérií. My meníme práve tento systém prideľovania

Na Slovensku je najväčším problémom paradoxne čerpanie eurofondov. Pripravovali sme stratégie ako toto čerpanie zefektívniť. Vytvára sa vlastne integrovaná územná stratégia, ktorá je novým systémom prideľovania eurofondov. Na štart systému sme určili vyššie územné celky (VÚC), nakoľko podľa zákona nie je nikto druhý, kto má oprávnenie s týmto robiť. V praxi to znamená, že oni robia ich integrované územné stratégie pre celú širokú oblasť. Prostredníctvom takejto stratégie by mali byť pokryté všetky potreby (napr. v oblasti kultúry, turistického ruchu, podnikania…). Kraje by sa mali správať tak, že ich nezaujímajú iba cesty druhej, tretej triedy a podobne, ale financovanie by malo byť rôznorodé. Toto je tá správna cesta. No a teda tie Rady partnerstva dostanú určitý balík peňazí o ktorých budú rozhodovať a tým pádom sa vyhne aj súťaženiu. Vyhneme sa neefektívnemu procesu súťaží a namiesto toho sa budú robiť plány a prideľovať projekty na základe určitej stratégie. Rada partnerstva takýto plán schváli, aby to bolo pre každého jasné. Tým pádom sa celý systém zmení v tom, že sa už nebude súťažiť, ale už si pripravia projekty len tí, ktorý budú vedieť, že im to na 99% prejde, na základe schváleného plánu.

Rada partnerstva je vymyslená tak, že stojí na takých piatich pilieroch, kde každý z nich má 20% silu rozhodovania. Jedna časť je miestna samospráva, kde si starostovia a primátori vyberú svojich zástupcov. Druhých 20% je regionálna samospráva, kde si VÚC určí svojich zástupcov. Ďalších 20% sú všetci ekonomickí partneri, napríklad: podnikatelia, neziskovky, univerzity… Ďalším pilierom je  štátna správa. To znamená, že štát si tak isto určí a nominuje členov. Poslednou je komora UMR (udržateľný mestský rozvoj). V tomto percentuálnom zastúpení sa Rada partnerstva bude stretávať a rozhodovať o peniazoch. Čiže robia sa integrované územné stratégie, kde sa peniaze delia na základe nejakej dohody a stratégie, aby sa o peniaze nemuselo súťažiť.

Ďalšou vecou je stratégia udržateľného mestského rozvoja. Tam sme navrhli nejaké mestá, aby sa spojili a navzájom spolupracovali. Banská Bystrica so Zvolenom sa nespojili, no ostatné mestá áno. Pre tieto mestá ide ďalší extra balík peňazí. Jadrové mestá určia stratégiu za ktorú sú aj zodpovedné. Samozrejme, toto by sa malo robiť participatívne. Čísla ešte nie sú schválené z Európskej únie alebo Európskeho parlamentu, ale očakáva sa cca. 800 miliónov eur len na tieto stratégie, čiže ide vskutku o naozaj veľké peniaze.

Ďalšou podstatnou vecou je to, že je naozaj potrebné zjednodušiť pravidlá pre čerpanie eurofondov. Slovensko doteraz z tých európskych projektov de facto nikdy nečerpalo viac ako 1 miliardu eur ročne, čo je nejaká naša kapacita, ktorú by sme mali čerpať. Z tabuľky podľa ministerstva vyplýva, že na rok 2021 je naplánované konkrétne 5 miliárd, na rok 2022 skoro 7 miliárd na rok 2023 je to 5 miliárd, na rok 2024 tiež 5 miliárd. Keď sa zamyslíme nad tým, že doteraz sa nedokázalo čerpať viac ako 1 miliarda, tak tieto čísla budú asi problém. Problém teda nie je v nedostatku zdrojov, ale problém bude s tým, aby sa veci nastavili tak, aby sa čerpalo oveľa efektívnejšie.

Reformu samosprávy má na starosti ministerstvo vnútra. Nie je reálne, že by sa reforma napísala a schválila tento rok. To neexistuje. Treba na tom ale začať pracovať a robiť na tom úplne inak ako na stavebnom zákone, kde sa stále niečo robí a nikdy sa nič nespraví. Veľmi dôležitá je aj verejná diskusia, ktorá musí prebiehať aj niekoľko mesiacov. Vhodné by bolo, keby sme si zobrali príklad z Poliakov, ktorý majú podobnú štruktúru ako my a z reformy sú nadšení. Poliaci majú dobre nastavené aj čerpanie eurofondov. Čiže vzor by sme mali, už si z neho len brať príklad.

Čo sa týka reformy pri čerpaní eurofondov a nejakého časového plánu. Do konca roka boli potrebné takzvané vstupné správy, že čo chcú v jednotlivých okresoch robiť. Je to hlavne kvôli tomu, že Európska únia má nejakú predstavu na čo nám chce dať peniaze, ministerstvá majú nejakú inú predstavu, no a my sme potrebovali predstavu z daných území. Európska únia chce vedieť najmä to, čo je pre územie priorita, teda chce mať nejaký pohľad z tretej strany. Územie si teda stanoví priority a Európska komisia na to pozerá a rozhoduje čo zafinancuje a čo nie. No a teraz je celý rok na to, aby sa to rozčleňovalo do malých projektov. Čiže vlastne sa to postupne vyskladá čo sa zafinancuje z eurofondov, čo z rozpočtu VÚC, čo z rozpočtu miestnej samosprávy. Čiže do konca roka a to naplní tými jednotlivými projektami. Ale stále sme len pri tých stratégiách. Nové programovacie obdobie sa spustí najskôr v druhej polovici roka 2022, takže až vtedy vlastne sa tá stratégia  začne napĺňať skutočne reálnymi projektami.

Ohľadom toho, že kto rozhodne o tom, že ktorý projekt sa podporí. A na základe akých kritérií. Budeme mať operačný program, kde budú peniaze a bude sa normálne súťažiť. A potom časť peňazí a časť projektov bude určená pre Radu partnerstva na základe tej integrovanej územnej stratégie a podporia sa projekty, ktoré vyberie Rada partnerstva na základe tej integrovanej územnej stratégie. Nebudú to asi projekty týkajúce sa podnikateľských záležitostí, ale prevažne to budú projekty logické. VÚC má v kompetencii cesty druhej a tretej triedy, tak logicky nemusí o tom súťažiť medzi všetkými VÚCkami. Dajú sa do toho kraja peniaze na cesty druhej a tretej triedy a v podstate oni rozhodnú a opravia čo potrebujú. To isté napríklad domovy dôchodcov alebo materské škôlky. O takýchto veciach lepšie rozhodne Rada partnerstva ako ministerstvo.

Bolo by fajn, keby sa v Rade partnerstva viac angažovali podnikatelia, ktorý by aj takýmto spôsobom mohli dopomôcť k zlepšeniu podnikateľského prostredia v ich regióne. Oficiálne oslovíme jednotlivé organizácie, či podnikateľské, či neziskové a im povieme,  že chceme urobiť  nejakú metodiku, aby sa tam mohli zapojiť. Potrebujeme si to najskôr dobre premyslieť, aby to bolo fér voči všetkým.

V roku 2022 budú komunálne voľby a niektoré veci sa plánujú zosúladiť aj s týmito voľbami. Čo sa týka reformy verejnej správy. Reforma sa nerobí zo dňa na deň, ale je naplánovaná na určité časové obdobie. Systematicky prechádzame jednotlivými krokmi, že tá reforma misí byť. Čiže treba pripraviť reformu, odkomunikovať so širokou verejnosťou a akceptovať pripomienky. Tie voľby na tento proces až taký vplyv nemajú. Problém by bol, keby sme do volieb nerobili nič. Potom už to nemá zmysel. Minimálne do volieb by tá reforma mala byť a mala by byť plne predstavená, že ako to bude.

Stratégie sú momentálne stavané na župách. Ak by výstupom z reformy verejnej správy bolo napríklad to, že sa župy zrušia a bude úplne nové členenie Slovenska, nebude to mať na stratégie negatívny vplyv. Ak by sa VÚC náhodou zrušili, ich rozhodovacie kompetencie niekto v Rade partnerstva automaticky preberie. Čo sa týka stratégií, ktoré sú viazané na územie VÚC, je pravda, že by potom nezodpovedali novému členeniu. Ak by sa ale robila reforma verejnej správy tak tieto štruktúry by musel niekto prebrať tak, ako sú. Takto by to muselo fungovať do konca programovacieho obdobia. Tie veci, ktoré sa nastavujú, sa vždy nastavujú na jedno programovacie obdobie.

Reforma verejnej správy musí byť zviazaná minimálne aj s daňovou reformou. Na ministerstve financií sa chystá daňová reforma a do veľkej miery bude limitovať tú reformu verejnej správy práve na naloženie s peniazmi. Daňovú reformu ministerstvo chce pripraviť. Kľúč na prerozdelenie peňazí do jednotlivých regiónov je veľmi zložitý. Tých parametrov je naozaj veľmi veľa. Samozrejme gro je počet obyvateľov, veľkosť regiónu  a zaostalosť toho regiónu. Čiže toto sú také hlavne parametre.

 

V prípade ak máte za to, že činnosť PAS je prospešná, podporte nás príspevkom, hoc vo výške kávy v centre Bratislavy, prostredníctvom https://pas.darujme.sk/2893/ alebo na náš účet IBAN:SK 5283 3000 0000 2201 4356 91

O autorovi

Avatar

PAS

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) je asociácia sui generis združujúca podnikateľov a tretí sektor založená na princípoch etickosti, otvorenosti, principiálnosti, solidárnosti a zákonnosti.

Hlavným cieľom PAS je skvalitňovanie formálnych a neformálnych pravidiel podnikateľského prostredia v Slovenskej republike v kontexte celospoločenského rozvoja, pre všetkých podnikateľov bez rozdielu.