Predkladateľ: Peter Kažimír, podpredseda vlády a minister financií SR
Zámerom novely je transpozícia časti smernice EÚ, ktorá ustanovuje ako miesto poskytovania služieb nezdaniteľným osobám miesto, kde má poskytovateľ zriadené sídlo, prípadne prevádzkareň. S cieľom dosiahnuť zdanenie v mieste skutočnej spotreby sa pri určitých typoch služieb uplatňuje osobitná výnimka z tohto pravidla. Jedna z takýchto výnimiek sa vzťahuje na poskytovanie telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb. Ak sa tieto služby budú poskytovať nezdaniteľným osobám, od 1. januára 2015 bude miestom ich dodania miesto, kde má nezdaniteľná osoba sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.
Novela rozširuje vecnú a personálnu pôsobnosť osobitnej úpravy tzv. mini one-stop-shop, ktorá sa doteraz používala len pre elektronické služby od poskytovateľov neusadených na území EÚ. Po novom sa od 1.1. 2015 rozširuje aj na telekomunikačne služby a služby rozhlasového a televízneho vysielania a tiež sa rozširuje o poskytovateľov usadených na území EÚ.
Využívanie tejto úpravy je dobrovoľné, ale ak si ju poskytovateľ zvolí, je povinný ju uplatniť na všetky telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania a elektronické služby, ktoré na území EÚ poskytuje. Výhodou využívania tejto úpravy je zbavenie sa administratívnej záťaže v podobe povinnosti poskytovateľa týchto služieb, registrovať sa pre DPH v každom členskom štáte spotreby. Svoju povinnosť priznať a uhradiť daň, ktorá prislúcha členskému štátu spotreby, si splnia prostredníctvom jedného daňového priznania podaného cez elektronický portál v členskom štáte kde sa identifikujú pre využívanie tejto úpravy. Daňové priznanie sa bude podávať štvrťročne, pričom spolu s podaním bude povinnosť uhradiť splatnú daň. Členský štát identifikácie odošle elektronickými prostriedkami daňové priznanie spolu s uhradenou sumou dane tomu členskému štátu spotreby, ktorému táto daň patrí.
Osoby usadené v EÚ si musia za štát identifikácie povinne zvoliť štát, v ktorom majú sídlo. Ak však sídlo na území EÚ nemajú, ale majú vo viacerých štátoch prevádzkarne, môžu si za štát identifikácie zvoliť hociktorý členský štát, v ktorom majú prevádzkareň. Členský štát môže použiť identifikačné číslo pre daň, ktoré mu už predtým pridelil. Pre služby poskytnuté v štáte kde má sídlo (alebo prevádzkareň), musí podať riadne daňové priznanie samostatne a nemôže tieto služby zahrnúť do spomínaného daňového priznania.
Osoby neusadené v EÚ, dostanú od štátu identifikácie osobitné číslo a do daňového priznania, podaného v štáte identifikácie zahrnú všetky služby na území EÚ, vrátane štátu identifikácie.
V záujme operatívnejšej registrácie elektronickej registračnej pokladnice u domácich a aj zahraničných podnikateľov sa novelou zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice navrhuje, aby daňový kód elektronickej registračnej pokladnice mohol prideliť ktorýkoľvek daňový úrad. Zároveň sa z technicko-organizačných dôvodov navrhuje, aby sa pokuty ukladali na mieste alebo v lehote do piatich pracovných dní. Pri zistení porušenia povinností sa bude vyhotovovať zápisnica z miestneho zisťovania.
Navrhovanou novelou daňového poriadku sa z dôvodu zabezpečenia flexibility daňovej kontroly navrhuje, aby správca dane počas daňovej kontroly mohol vyhotoviť čiastkový protokol, na základe ktorého by napr. vrátil preverenú časť nadmerného odpočtu ešte pred ukončením daňovej kontroly. S cieľom zlepšiť podnikateľské prostredie sa navrhuje skrátiť sledované obdobie, v ktorom je platiteľ dane z pridanej hodnoty v zozname zverejnený, z dvanásť mesiacov na šesť mesiacov.
