Rebríčky ekonomickej slobody sa zvyknú čítať ako tabuľka futbalovej ligy: o koľko miest si kto polepšil či pohoršil. Slovensko by sa v najnovšom vydaní Economic Freedom of the World mohlo na oko tešiť, keďže si medziročne polepšilo až o sedem priečok. Pod súhrnným číslom sa však skrýva omnoho menej lichotivý obraz. Takmer celý posun nám priniesol ústup inflácie, zatiaľ čo v oblastiach, ktoré má vláda priamo vo svojich rukách, sme sa citeľne zhoršili.
Jedno číslo, päť príbehov
Kanadský Fraser Institute meria, do akej miery inštitúcie a politiky krajín umožňujú ľuďom robiť vlastné ekonomické rozhodnutia, teda pracovať, obchodovať, uzatvárať zmluvy a nakladať so svojím majetkom. Hodnotí 165 krajín na základe 46 ukazovateľov, ktoré sú rozdelené do piatich oblastí: veľkosť štátu, právny systém a ochrana vlastníckych práv, stabilita peňazí, sloboda medzinárodného obchodu a regulácia. Najnovšie dáta sú za rok 2024. Na Slovensku je partnerom rebríčku Inštitút slobody a podnikania.
Slovensko v poslednom hodnotení obsadilo 43. miesto. Medziročne ide o zlepšenie o sedem priečok, no ak sa pozrieme na dlhodobý obraz, stále sme na tom o 7 priečok horšie ako pred dekádou. Aktuálne zlepšenie má pritom jednoduché vysvetlenie. Inflácia, ktorá za ostatné roky trápila celú Európu, klesla z 10,5 percenta v roku 2023 na 2,8 percenta, čo bolo najprudšie spomalenie za posledné štvrťstoročie. Samotná oblasť stabilných peňazí, ktorá infláciu zohľadňuje, tak pridala viac, než predstavoval celý medziročný rast skóre. Hodnotenie v oblasti regulácie, právneho systému aj veľkosti štátu však zároveň klesli.
Ešte zaujímavejšie však je, ako radikálne odlišné hodnotenia máme v rôznych oblastiach. V slobode medzinárodného obchodu je Slovensko na 27. mieste, v právnom systéme na 37. a v stabilite peňazí na 38. mieste. V regulácii sme však spadli až na 90. miesto, teda najhoršie od roku 2000, a vo veľkosti štátu sme dokonca až na 108. mieste. Inými slovami, slovenské firmy dokážu vďaka výhodám jednotného európskeho trhu bez väčších prekážok predávať do sveta, no oveľa viac prekážok nachádzajú doma.
Nejde len o veľkosť štátu
Bolo by zjednodušením čítať tieto výsledky len ako prostú výzvu k menšiemu štátu. Vďačným príkladom je Rakúsko, ktoré je vo veľkosti štátu až na 145. mieste, no v právnom systéme na 11. a v regulácii na 39. mieste. Štát teda vo vzácnych prípadoch dokáže prerozdeľovať relatívne väčšiu časť ekonomiky, a zároveň pritom poskytovať pevný právny rámec a znesiteľnú reguláciu. Pre podnikateľov je preto kľúčová nielen informácia, koľko zdrojov si štát zoberie, ale rovnako tak informácia, či pri tom vytvára zbytočné regulačné náklady a akú hodnotu za dane a odvody vlastne daňovníkom vracia späť.
Práve tu však slovenské dáta za posledný hodnotený rok 2024 neveštia nič dobré. Ukazovateľ nestrannosti verejnej správy klesol zo 7,23 na 5,73 bodu z desiatich a nezávislosť súdov z 5,51 na 5,09 bodu z desiatich. V oboch prípadoch ide o najnižšie hodnoty v celom sledovanom období. Hodnotenie toho, nakoľko štát narúša podnikateľské prostredie, sa zároveň vrátilo na úroveň pandemického roku 2020.
Susedia sa pohli správnym smerom
Porovnanie so susedmi pritom ukazuje, že nejde o širší trend v rámci regiónu. Kľúčové je pre nás porovnanie s ostatnými krajinami V4 a tiež Rumunskom, s ktorými si navzájom konkurujeme pri získavaní investícií. Bodové skóre v roku 2024 rástlo všetkým, no Slovensko skončilo ako druhé najhoršie hneď po Rumunsku. Ústup inflácie pritom Česku a Poľsku pomohol prakticky rovnako ako nám, Maďarsku dokonca viac. Rozdiel teda nevznikol v cenách, ale v pravidlách. Česko a Poľsko zlepšili skóre v regulácii o 0,27 a 0,26 bodu, zatiaľ čo Slovensku kleslo o 0,15 bodu. Poľsko sa navyše vydalo presne opačným smerom ako my: nestrannosť jeho verejnej správy vzrástla o 1,66 bodu a nezávislosť súdov o 1,34 bodu. Slovensko a Rumunsko boli jediné krajiny regiónu, ktorým sa súčasne zhoršila regulácia aj právny systém.
Výsledkom je, že v regulácii je Česko na 27. mieste, Poľsko na 58., Maďarsko na 68. a Slovensko až na 90. mieste. Pre investora, ktorý zvažuje, kam umiestni novú továreň či pobočku, nie sú tieto rozdiely zanedbateľné. Neporovnáva totiž len sadzby daní či mzdy, ale celé prostredie, a čoraz viac aj to, či dokáže predvídať pravidlá, ktoré budú platiť o rok či o tri roky.
Predvídateľnosť má cenu
Slovenské umiestnenie by sme preto nemali čítať ako dobrú známku, ale skôr ako diagnózu. Silnou stránkou zostáva otvorenosť voči svetu, slabinou sú pravidlá a inštitúcie doma. Firmy sa dokážu prispôsobiť aj náročnejším podmienkam, pokiaľ ich poznajú vopred. Neistota však vedie k odloženým, zmenšeným alebo do zahraničia presunutým investíciám. Konsolidácia verejných financií od roku 2025 sa v dátach za rok 2024 ešte neprejavila a nová inflačná vlna by mohla tohtoročný zisk rýchlo vymazať. Pokles inflácie priniesol v poslednom vydaní rebríčku zlepšenie, ktoré sa vláde jednoducho prihodilo. Kvalitnejšiu reguláciu a dôveryhodnejšie inštitúcie si však musí vybudovať sama.
