Keby sa pripravenosť na umelú inteligenciu merala počtom zákonov, Slovensko by patrilo k svetovej špičke. Lenže AI sa nezavádza paragrafmi. Slovensko tak skončilo 57. zo 70 ekonomík v novom Rebríčku digitálnej a AI konkurencieschopnosti, ktorý zostavuje švajčiarsky inštitút IMD. V rámci V4 je dokonca posledné. Dôvody však nie sú primárne technologické a cesta von nevedie cez pretekanie sa s veľmocami vo vývoji AI.
V počte prijatých zákonov súvisiacich s umelou inteligenciou je Slovensko ôsme na svete a v zákonnej ochrane súkromia používateľov internetu dokonca prvé. Rebríček digitálnej a AI konkurencieschopnosti, ktorý IMD tento rok od základu prestaval a po prvý raz v ňom meria aj pripravenosť krajín na AI, sa však nepýta len na to, aké pravidlá krajina prijala. Zaujíma ho najmä to, či ich dokáže premeniť na investície, na reálne využívanie technológií vo firmách a v štáte, a napokon na vyššiu produktivitu. Práve tu sa slovenský obraz láme. Oproti vlaňajšiemu výsledku, ktorý IMD prepočítal podľa novej metodiky, si Slovensko síce polepšilo o štyri priečky, v Európskej únii však za ním zostali už len Bulharsko a Rumunsko.
Najjednoduchšie by bolo čítať tento výsledok ako ďalší dôkaz, že krajina zaspala technologickú revolúciu a mala by čo najrýchlejšie investovať do vlastného vývoja umelej inteligencie. Takýto záver by však bol omylom, a to z dvoch dôvodov. Prvým je realita veľkosti. Druhým je to, čo dáta o Slovensku naozaj hovoria.
Malá krajina, veľké výsledky
Začnime veľkosťou. Vývoj umelej inteligencie je dnes hra niekoľkých krajín a niekoľkých firiem. IMD v analytickej časti reportu konštatuje, že USA a Čína sú jediné dve ekonomiky, ktoré môžu vážne tvrdiť, že vyvíjajú AI na technologickej hranici a vo veľkom. Súkromné investície do AI sú najviac sústredeným ukazovateľom celého rebríčka: hodnota USA je približne 23-násobkom hodnoty druhej Číny, ktorá sama vysoko predstihuje všetky ostatné krajiny. Slovensko je príliš malá ekonomika na to, aby v takejto súťaži dokázalo vytvoriť výrazný výtlak. A nemusí. Pre väčšinu krajín sveta nebude rozhodovať, kto AI vyvinie, ale kto ju dokáže najlepšie využiť. Aj IMD to formuluje jednoznačne: kľúčovou výzvou nie je samotný rozvoj schopností v oblasti AI, ale ich rozšírenie do produktívneho využitia vo firmách, v inštitúciách a v celej ekonomike.
Že malá krajina môže byť v zavádzaní AI medzi najlepšími, ukazujú samotné dáta IMD. V subfaktore zavádzanie AI je Singapur tretí, hoci v kapitáli a investíciách do AI mu patrí až 20. miesto. Fínsko, krajina veľkosťou porovnateľná so Slovenskom, je v zavádzaní AI siedme, hoci v kapitáli a investíciách do AI je až na 23. mieste. V prvej desiatke sú aj ďalšie menšie ekonomiky, napríklad Nórsko či Katar. Slovensko je v zavádzaní AI na 64. mieste zo 70. Práve tu je jeho najväčšia príležitosť. Nemieriť na špičku vo vývoji, kde nemáme šancu, ale na špičku v praktickom používaní, kde o úspechu rozhodujú najmä domáce podmienky.
Nové výzvy, staré problémy
A tu sa dostávame k druhému dôvodu. Rebríček ukazuje, že Slovensko nemá problém s umelou inteligenciou ako takou. Má problém so štátom, ktorý nevie dotiahnuť veci do praxe, a s ekonomikou, ktorá je uzavretá voči talentom zo zahraničia. Umelá inteligencia tento starý problém len zviditeľnila. Rozdiel medzi papierom a praxou je v slovenských výsledkoch nápadný. Najviac si Slovensko polepšilo vo faktore riadenie, ktorý hodnotí kvalitu inštitúcií a pravidiel. Posunulo sa v ňom zo 62. na 44. miesto, najmä vďaka subfaktoru digitálne a AI riadenie, v ktorom poskočilo z 57. na 29. priečku. Najslabším faktorom však zostáva efektívnosť, teda schopnosť premieňať technológie na výsledky. V nej je Slovensko 65. zo 70.
Implementáciu národnej stratégie AI hodnotia manažéri ako jednu z najslabších spomedzi všetkých hodnotených krajín (66. miesto), podobne ako využívanie AI mestami na zlepšenie služieb a investície firiem do AI v porovnaní so zahraničnou konkurenciou (zhodne 65.). Pripravenosť na AI sa za jediný rok zhoršila o desať priečok na 62. miesto. A ani v tom, ako firmy dodržiavajú zákony o AI (54. miesto), sa neukazuje, že by sa pravidlá presúvali z papiera do každodennej praxe.
Nespoliehajme sa na zdanie
Z tohto rozporu by sa dali vyvodiť dva rýchle závery. Oba by boli nesprávne. Prvým by mohlo byť, že problém vyrieši ďalšia legislatíva. Ukazovateľ, v ktorom je Slovensko ôsme, však len spočítava zákony súvisiace s AI. O ich kvalite, vymožiteľnosti či nákladoch, ktoré firmám prinášajú, nehovorí nič. Efekt spoliehania sa na pravidlá samotné pritom nie je slovenským fenoménom, ale širším európskym trendom.
Z 20 krajín, ktoré vedú v digitálnom a AI riadení, je 16 členmi EÚ. No v prvej dvadsiatke v oblasti kapitálu a investícií do AI sú len dve členské krajiny. Korelácia medzi týmito dvoma ukazovateľmi je naprieč všetkými 70 ekonomikami iba 0,24. Inými slovami, dobré pravidlá samé osebe investície nepritiahnu.
Druhý rýchly záver by potom mohol byť, že regulácia a kvalitné riadenie konkurencieschopnosti škodia. Ani ten dáta nepotvrdzujú. Korelácia medzi riadením a celkovým poradím je vysoká, 0,86, a 12 z 20 najlepších ekonomík rebríčka patrí k prvej dvadsiatke aj v riadení. Kvalitné inštitúcie teda neškodia. Problém nastáva vtedy, keď sa pri nich všetko zastaví a nestane sa z nich prax.
Brzdy a príležitosti
Prvou skutočnou brzdou Slovenska je uzavretosť. Nedostatok talentov je podľa IMD najrozšírenejšou prekážkou zavádzania AI na svete. Uvádza ho 50,4 % opýtaných manažérov a trápi aj tie najvyspelejšie ekonomiky. Krajiny naň podľa IMD odpovedajú vzdelávaním a imigráciou. Slovensko však v oboch smeroch zaostáva. V tom, či krajina dokáže prilákať zahraničných vysokokvalifikovaných odborníkov, je na 69. mieste zo 70. V hodnotení, či imigračné zákony nebránia firmám zamestnávať cudzincov, je 66. a v postojoch spoločnosti ku globalizácii 68. Domácich talentov pritom nie je dosť, v AI zručnostiach je Slovensko na 62. mieste. Krajina, ktorá nemá dostatok vlastných odborníkov a zároveň nevie prilákať zahraničných, nemá z čoho stavať, nech sú jej pravidlá akokoľvek dobré.
Druhou brzdou je realizácia. Efektívnosť Slovenska ťahá nadol najmä subfaktor praktiky (66. miesto), ktorý meria, ako ľahko sa v krajine podniká a ako sa v nej uplatňujú technológie. Podporu rozvoja a uplatňovania technológií hodnotia manažéri až na 68. mieste, prenos poznatkov takisto na 68., flexibilitu a prispôsobivosť spoločnosti na 66. a kybernetické kapacity štátu na 67. mieste. Nič z toho nie je špecifické pre umelú inteligenciu a nič z toho nie je nové. V efektívnosti sa Slovensko podľa prepočítaných dát IMD drží od roku 2022 nepretržite medzi 57. a 68. miestom.
Väčšina týchto hodnotení navyše pochádza z prieskumu IMD medzi vrcholovými manažérmi, nejde teda o teoretický verdikt, ale o skúsenosť ľudí, ktorí v tomto prostredí denne podnikajú. A brzdou nie sú len samotné firmy. Až 61,3 % slovenských respondentov uviedlo, že na riešenia s AI nie sú pripravení ani ich zákazníci a obchodní partneri. Zavádzanie AI tak naráža na pripravenosť celých dodávateľských reťazcov, nielen jednotlivých podnikov.
Napríklad Singapur však ukazuje, že sa to dá zvládnuť. Je totiž jedinou krajinou, ktorá sa umiestnila v prvej päťke vo všetkých piatich faktoroch rebríčka. Technologickú silu a kvalitné riadenie teda možno zosúladiť správne nastavenými verejnými politikami. Singapur je však vzácnou výnimkou vo svete, ktorý sa uberá rôznymi smermi. USA a Čína sú prvé dve v technológiách, v riadení však obsadili 30. a 53. miesto. Dánsko, Írsko a Fínsko v riadení vedú, v technológiách sú však až medzi 16. a 18. priečkou. Korelácia medzi riadením a technológiami klesla od roku 2022 z 0,83 na 0,73. Krajiny so silnými inštitúciami podľa IMD preto už nemôžu automaticky rátať s náskokom. Uspejú tie, ktoré sa naučia konať rýchlo a zároveň si zachovajú pravidlá, vďaka ktorým im ľudia dôverujú.
Štyri úlohy pre Slovensko
Pre Slovensko z toho vyplývajú štyri úlohy. Súvisia s našou schopnosťou konkurovať v AI, no v skutočnosti sa týkajú našej schopnosti konkurovať v čomkoľvek.
Prvou je otvoriť krajinu talentom. Rýchle a predvídateľné zamestnávanie vysokokvalifikovaných cudzincov si nevyžaduje nové verejné výdavky a pri 69. mieste zo 70 ide o oblasť, v ktorej má Slovensko najväčší priestor na zlepšenie.
Druhou je, aby štát išiel príkladom. Ak má byť Slovensko špičkou v používaní AI, musí ju začať používať aj verejná správa a samosprávy, a národnú stratégiu treba merať výsledkami v praxi, nie počtom schválených dokumentov.
Treťou je posudzovať reguláciu podľa jej vymožiteľnosti a nákladov na dodržiavanie, nie podľa počtu prijatých predpisov.
Štvrtou je predvídateľné prostredie pre investície do technológií, vrátane stimulov, ktorých dostupnosť dnes manažéri hodnotia až na 60. mieste. Malá ekonomika síce nepritiahne investície do vývoja AI v objeme veľmocí, môže sa však stať miestom, kde sa AI zavádza rýchlo a bez zbytočných prekážok.
Umelá inteligencia na Slovensku nenarazila na technologický strop. Narazila na ten istý strop, o ktorý sa slovenskí podnikatelia udierajú už roky. Ak sa ho podarí zdvihnúť, Slovensko nemusí byť krajinou, ktorá AI vyvíja. Môže byť krajinou, ktorá ju vie používať lepšie ako iní.
