Výsledky IPP za 3. štvrťrok 2013
Podnikateľské prostredie sa na Slovensku zhoršovalo aj v treťom štvrťroku 2013, avšak tento pokles bol menej výrazný v porovnaní s predchádzajúcimi štvrťrokmi. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP), ktorý na základe vlastného prieskumu pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska, je 68,1 bodu, čo predstavuje oproti predchádzajúcemu kvartálu pokles o 2,88 percenta. Spomalenie zhoršovania podmienok na podnikanie bolo dôsledkom obmedzenej aktivity vlády a parlamentu v oblasti legislatívy, ktorá by mohla v budúcnosti negatívne ovplyvniť podnikateľské prostredie a zamestnanosť. Naďalej však prevláda nespokojnosť s dlhodobo neriešenou zlou situáciou v súdnictve a v hospodárení štátu.
V treťom štvrťroku 2013 zaznamenala najvýraznejší pokles položka vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva. Rating tejto položky klesol oproti predchádzajúcemu štvrťroku o 8,01 % na aktuálnu hodnotu 9,7 bodu. Neriešenie dlhodobo zlého stavu slovenskej justície, ktorej fungovanie je vnímané ako neefektívne, netransparentné a príliš pomalé, malo, spolu s komplikáciami ohľadom vymenovania nového generálneho prokurátora, za následok opätovné zhoršenie hodnotenia od respondentov. Podnikatelia upozorňujú, že funkčné súdnictvo je absolútnym základom dobre fungujúceho podnikateľského prostredia a tento fakt by nemal byť zo strany verejných funkcionárov prehliadaný. Otázne je, do akej miery pomôže zlepšiť súčasnú situáciu elektronizácia súdnych procesov a zriadenie dátových schránok. Jedno z kľúčových opatrení, ktorým je nestranné a transparentné hodnotenie práce sudcov, zostáva však aj naďalej v nedohľadne.
Na druhom mieste medzi položkami s najväčším poklesom sa umiestnila efektívnosť hospodárenia štátu a prístup k štátnej pomoci, ktorá klesla o 7,68 % na 16,1 bodu. Podnikateľom sa nepozdáva konsolidácia verejných financií, ktorá sa deje predovšetkým prostredníctvom presúvania konsolidačného bremena na podnikateľov a obyvateľstvo, pričom úsporné a racionalizačné opatrenia vo verejnom sektore považujú za nedostatočné, čo v konečnom dôsledku potvrdila nedávno aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Veľmi negatívne je vnímané zrušenie záväzku znížiť sadzbu DPH späť na 19% po znížení deficitu verejnej správy pod tri percentá, s čím sa počítalo pri zvyšovaní daňovej sadzby.
Treťou najviac klesajúcou položkou sa stalo uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom s poklesom o 7,45 % a aktuálnym ratingom 18,7 bodu. Podnikatelia síce na jednej strane vítajú častejšie kontroly najmä v súvislosti s medializovaním odhalených prípadov nečestných podnikateľov, ale nepáči sa im, že terčom väčšiny kontrol nie sú rizikoví podnikatelia, ale ľahšie dostupné, predovšetkým domáce firmy a podnikatelia, ktorí sú pokutovaní aj za menej závažné pochybenia, ktorých si často nemusia byť vedomí. Mnohým sa tiež nepozdávajú dotačné schémy pre vybrané skupiny podnikateľov, zatiaľ čo ostatní sa musia boriť so stále väčším množstvom prekážok pri svojom podnikaní.
Rast v poslednom sledovanom období zaznamenalo niekoľko položiek, avšak všetky okrem jednej sú z kategórie subjektívnych vplyvov podnikov na podnikateľské prostredie. Z nich najvýraznejšie rástli položky informačná otvorenosť podnikov o 1,68 % a vzťah k životnému prostrediu o 1,45 %. Jedinou rastúcou položkou mimo tejto kategórie bola stálosť a predvídateľnosť kurzu eura, ktorá si polepšila o 0,48 %.
