Konkurencieschopné regióny 21

Podnikateľská aliancia Slovenska predstavila výsledky projektu Konkurencieschopné regióny 21, v rámci ktorého komplexne analyzovala konkurenčné výhody a nevýhody všetkých slovenských okresov. Hlavným výstupom projektu je Index regionálneho podnikateľského prostredia, ktorý vypovedá o kvalite podmienok na podnikanie v okresoch.

Podľa tohto indexu majú najlepšie podmienky na rozvoj podnikateľských aktivít okresy Bratislavy, nasledované Trnavou, Sencom, Žilinou, Malackami a Hlohovcom. Pásmo vyspelosti pokračuje stredným a horným Považím. Takmer všetky okresy v tejto oblasti sa umiestnili v prvej tretine 79-miestneho rebríčka. Tieto okresy sú vyspelé už niekoľko desaťročí. Najúspešnejšie zachytili industrializačné vlny, disponujú najlepšou infraštruktúrou, ekonomicky aktívnym obyvateľstvom a sú spravované relatívne sebavedomými samosprávami.

Druhý pás vyspelosti na sa nachádza na osi juhozápad – severovýchod a tiahne sa od Dunajskej Stredy po Vysoké Tatry. Najvyššie sa v rebríčku umiestnila Galanta (13. miesto) a Poprad (17.). Prirodzenými ekonomickými centrami v tomto páse sú Nitra (24.), Zvolen (32.), Banská Bystrica (29.) a Ružomberok (23). Obyvatelia týchto okresov sú ekonomicky aktívni, okresy majú primeranú, i keď nie ucelenú infraštruktúru. Turistická atraktívnosť týchto regiónov je relatívne vysoká, samosprávy sú podľa miestnych podnikateľov menej sebavedomé, ale nad priemerom SR.

Regióny Horná Nitra a Turiec sa v rebríčku nachádzajú okolo priemeru SR. Najlepšie sa umiestnil okres Martin (38.) a Prievidza (39.). Problémom je geografická uzavretosť týchto regiónov. Ekonomická aktivita je síce vysoká, no neodráža sa na rozvoji priemyslu a regiónom sa nedarí pritiahnuť nové investície. Podľa výsledkov prieskumu je v týchto oblastiach nízka ochota sťahovať sa za prácou.

Pás južných okresov sa v rebríčku umiestnil pod celoslovenským priemerom. Ide o okresy ležiace osi od Komárna, cez Tekov a Poiplie po dolný Spiš. Na rozdiel od vyspelých severnejších pásov v nich hrá dôležitejšiu úlohu poľnohospodárstvo. Najlepšie v hodnotení obstál okres Nové Zámky (46.), najhoršie sa umiestnil okres Poltár (78.). Spoločným znakom týchto okresov je nekvalitná infraštruktúra a podľa vyjadrení miestnych podnikateľov aj nízka aktivita samosprávy.

Podpriemerné výsledky dosiahli tiež okresy na Kysuciach a Orave. Veľké priemyselné kapacity vybudované v minulom režime nezvládli ekonomickú transformáciu a buď zanikli alebo dodnes zápasia s problémami. Táto oblasť je relatívne preľudnená a po zániku významných výrobných kapacít trpí veľkou migráciou do vyspelejších južnejších oblastí. Samosprávam sa nedarí dotiahnuť významnejšie investície, ktoré by rozvíjať sekundárne aktivity v nadväznosti na veľké investície v okolí Žiliny.

Východ SR zväčša trpí odľahlosťou od západných ekonomických centier. V prvej polovici rebríčka sa okrem Košíc (11.) a Popradu (17.) umiestnil už len Prešov (36.). V rámci východného Slovenska sa nadpriemerne darí košickému okoliu a Zemplínu. Spolu s okresmi Košice a Prešov sa práve tu nachádzajú centrá priemyslu prepojené relatívne dobrou regionálnou infraštruktúrou.

Odľahlosťou trpia okresy krajného severovýchodu a nachádzajú sú na chvoste rebríčka. Najhoršie hodnotenie však dosiahol južnejší okres – Gelnica (79.). Okresy sa sťažujú na nedostatočnú pozornosť centrálnej vlády, od ktorej očakávajú budovanie komunikácií, pritiahnutie investorov, a vytváranie vhodných podmienok pre domácich podnikateľov. Spoliehanie sa samospráv na pomoc centrálnej vlády je najvyššie v SR.

Mapa a rebríček okresov SR podľa IRPP:

(kliknite na obrázok pre zväčšenie)

Najväčšie problémy regionálneho rozvoja:

1. Kvalita cestnej infraštruktúry
2. Zlá vymožiteľnosť práva na okresných súdoch
3. Záujem štátu a štátnych inštitúcií o okres
4. Byrokracia a prieťahy v konaní na úradoch
5. Prepojenie odborných škôl s trhom práce
6. Vplyv činnosti úradov na podnikanie
7. Ochrana súkromného majetku
8. Dopad šedej ekonomiky na podnikanie
9. Hospodárenie miestnych samospráv
10. Migrácia pracovnej sily

Regionálne rozdiely sú problém

PAS sa rozhodla realizovať projekt Konkurencieschopné regióny 21 najmä z  dôvodu, že regionálne rozdiely sú dlhodobým problémom Slovenska, čo potvrdzujú hodnotenia domácich i zahraničných inštitúcií (Svetová banka, OECD, Svetové ekonomické fórum). Ďalším dôvodom bola skutočnosť, že regionálne rozdiely a najmä prvky, ktoré ich spôsobujú, neboli v minulosti komplexne preskúmané a diskusie o regionálnych rozdieloch sa zužovali na porovnávanie HDP, nezamestnanosti, miezd a niektorých iných čiastkových parametrov. V dôsledku nedostatku komplexných informácií o podmienkach na podnikanie v regiónoch nie je medzi samosprávami dostatočná konkurencia a rivalita vedúca k intenzívnejšiemu zlepšovaniu podmienok na podnikanie a zvyšovaniu atraktívnosti regiónov. PAS si tiež uvedomovala potrebu podnikateľov a investorov poznať kvalitu a bariéry lokálneho podnikateľského prostredia, ktoré výrazne ovplyvňujú fungovanie a rozvojový potenciál firmy.

PAS preto považovala za užitočné vypracovať analýzu konkurencieschopnosti všetkých okresov SR, identifikovať ich silné a slabé stránky a navrhnúť odporúčania na zlepšenie. Jej hlavným cieľom je prispieť k zmierneniu hospodárskych a sociálnych rozdielov medzi regiónmi SR. Projekt PAS realizovala od júla 2009.

Metodológia inšpirovaná Svetovým ekonomickým fórom

Na zhodnotenie konkurencieschopnosti okresov SR vypracovala analytická jednotka PAS vlastnú metodológiu inšpirovanú indexom a rebríčkami Svetového ekonomického fóra. Hodnotiaci model má 106 indikátorov, z ktorých 47 pochádza z celoslovenského prieskumu o podnikaní v regiónoch, do ktorého sa zapojilo viac ako 5000 podnikateľov zo všetkých okresov Slovenska. Ostatné indikátory pochádzajú zo štatistických databáz a viaceré majú kompozitný charakter.

Dáta spracované v prvej fáze projektu boli využité na zostavenie Indexu regionálneho podnikateľského prostredia (IRPP) a podrobné hodnotenie okresov z hľadiska sledovaných parametrov.

Tab.: Index regionálneho podnikateľského prostredia a jeho parametre

Výstupy projektu

Vďaka komplexnosti projektu sa PAS dopracovala k viacerým dôležitým výstupom, ktoré charakterizujú celkovú konkurencieschopnosť okresov.  Prvým je hodnotenie a rebríček okresov podľa podmienok na podnikanie na základe Indexu regionálneho podnikateľského prostredia. Ďalším výstupom sú porovnania okresov v kľúčových pilieroch IRPP, ktorými sú ekonomická aktivita, ekonomické výstupy, legislatíva, verejná správa, infraštruktúra, technológie, ľudské zdroje a vzdelávanie. Samostatným výstupom sú porovnania a rebríčky okresov podľa hodnôt 106 sledovaných indikátorov štatistickej a dotazníkovej povahy. Medzi najdôležitejšie výstupy patrí prehľad a charakteristika najväčších bariér regionálneho rozvoja. Pre každý zo 79 okresov Slovenska projektový tím identifikoval najväčšie konkurenčné výhody a nevýhody a vypracoval odporúčania na zvýšenie vlastnej konkurencieschopnosti. Súčasťou charakteristík jednotlivých okresov je aj prehľad štruktúry podnikateľského sektora v regióne a popis najväčších zamestnávateľov.

Uvedené výstupy projektu sú uvedené v rozsiahlej publikácii (448 strán). Publikácia obsahuje hlavné výsledky analýz s komentármi (rebríček IRPP, piliere indexu, mapy), hĺbkovú analýzu najväčších bariér podnikania a odporúčania pre každý okres, opis metodiky IRPP, profily a podrobné charakteristiky okresov a rozsiahlu tabuľkovú časť, ktorá obsahuje rebríčky okresov podľa všetkých 106 indikátorov. Súčasťou publikácie je samostatná mapa SR, na ktorej sú prehľadnou formou zobrazené výsledky IRPP a jeho štyroch subindexov.

www.regiony21.sk

Okrem samotnej publikácie je dôležitým výstupom projektu interaktívna internetová stránka, ktorá obsahuje všetky dáta spracované počas realizácie projektu a umožňuje vytváranie vlastných rebríčkov okresov podľa individuálnych preferencií užívateľov. Potenciálny investor, ktorý pre svoju investíciu hľadá napríklad región s nízkou mzdou a kvalitnou infraštruktúrou, získa po zadaní uvedených preferovaných parametrov vlastný rebríček okresov, ktoré sú pre neho najvhodnejšie. Keďže váha všetkých 106 parametrov IRPP sa dá ľubovoľne nakombinovať, domáci i zahraniční investori majú k dispozícii unikátny nástroj, ktorý im môže výrazne pomôcť pri rozhodovaní o alokácii ich investícií.

Publikácia na stiahnutie (.pdf)

Tento projekt je spolufinancovaný z Nórskeho finančného mechanizmu a zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.