Podnikateľské prostredie sa aj koncom roka zhoršovalo, firmy sa sťažujú na málo ľudí, veľa byrokracie a nekvalitné zákony

Index podnikateľského prostredia ďalej klesá, tentoraz ho najviac stlačil nedostatok pracovných síl, zle fungujúci štát a zbytočné administratívne zaťaženie.

Na Slovensku sa podniká stále ťažšie. V štvrtom kvartáli roku 2017 sa podnikateľské prostredie dokonca oproti minulosti zhoršilo ešte výraznejšie. Vyplýva to z pravidelného prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska. Index podnikateľského prostredia, ktorý vzniká na základe hodnotenia podnikateľov dosiahol úroveň 47,5 bodu, oproti poslednému hodnoteniu klesol o 2,20 %.

Najväčší prepad oproti poslednému prieskumu zaznamenal indikátor Zrozumiteľnosť, použiteľnosť a stálosť právnych predpisov, ktorého pokles bol najvýraznejší od 2. polovice roka 2016 (-5,40%). V minulom období pritom klesol len o necelé tri percentá. Celkovo podnikateľské prostredie najviac trápi nedostatok pracovných síl. Tento indikátor podnikatelia ohodnotili najnegatívnejšie a oproti posledným prieskumom sa stále zhoršuje (-7,26 %).

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského
prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu uvádzame na konci tlačovej správy

Z legislatívnych úprav si podnikatelia najviac ťažkajú na novelu zákona o účtovníctve, ako aj zákona o zdravotnej starostlivosti. Vyplýva to z hodnotenie noriem prijatých parlamentom na konci minulého roka, ktoré tiež bolo súčasťou prieskumu. Pozitívne vnímajú novelu zákona o DPH a napriek protichodným reakciám aj novelu obchodného zákonníka. Pri zákone o účtovníctve podnikatelia vnímajú s nevôľou napríklad predĺženie povinnosti archivovať účtovné doklady na 10 rokov.

Podnikatelia hodnotia negatívnejšie najmä  zmeny legislatívy upravujúcej dane, poplatky, investície (-4,80%) či odvody (-5,40). Dôvodom je zrušenie odvodového bonusu pre slabo zarába-júcich, vysvetľuje výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Koncom roka 2017 vstúpilo do platnosti množstvo právnych úprav, ktoré majú dopad na podnikateľské prostredie. Z vyhodnotenia prieskumu vyplýva, že podnikatelia najviac hodnotia negatívne legislatívne úpravy, ktorých dopad zvyšuje byrokratickú záťaž. Napríklad v podobe dlhšej archivácie účtovníctva, či administratívy spojenej s ochranou osobných údajov v elektronickej evidencií dát.

Negatívne vnímajú podnikatelia aj schválený štátny rozpočet, ktorý počíta s nárastom výdavkov štátu. Zlým signálom hospodárenia štátu je oddialenie cieľa vyrovnaného rozpočtu. Sklamanie potvrdzuje indikátor Efektívnosť hospodárenia štátu, prístup k štátnej pomoci, ktorý zaznamenal zhoršenie o -5,97%. Množstvo prijatých výnimiek a obmedzení v zákonoch vysvetľuje zhoršenie v indikátore zrozumiteľnosti právnych predpisov  -6,09%.

Podnikatelia naopak vnímajú pozitívne najmä novelu obchodného zákonníka, ktorá má zamedzovať nepoctivým fúziám. Súhlas je evidentný tiež pri novele dani z pridanej hodnoty, ktorá má zrýchliť vyplácanie vratiek DPH, či zvýšiť ich kontrolu a transparentnosť.

Pozitívne hodnotenie zaznamenala  právna úprava, ktorá znižuje byrokratickú zaťaž a zmierňuje hrozbu sankcií v prípade neokamžitého prihlásenia zamestnanca na UPSVaR, či stále širšie zavádzanie digitalizácie do správy daní. Novela o ochrane verejného zdravia sa zasa z pohľadu podnikateľov minula účinku, hoci jej zámerom bolo zmiernenie byrokratickej záťaže pre zamestnávateľov.

Najnegatívnejšie hodnotenie vývoja si v prieskume vyslúžili okrem dostupnosti pracovných síl a byrokracie tradične aj efektívnosť fungovania štátu, rovnosť pred zákonom a vymáhateľnosť práva. Naopak, prieskum zaznamenal zlepšenie v oblasti vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia – nárast o 1,7% oproti 0,4% za predchádzajúci kvartál. Likvidita firiem sa zvýšila o takmer tri percentá, rástli aj kvalita produkcie, či vystupovanie voči partnerom a riešenie sporov. O 2,5 % sa podľa podnikateľov zlepšil aj ich vzťah k životnému prostrediu.

Parametre IPP a ich hodnotenie v 4. štvrťroku 2017

Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom sledovaného parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu nájdete tu.

Poznámky k metodológii:

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 66. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v štvrtom štvrťroku 2017. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie.

V prípade ak máte za to, že činnosť PAS je prospešná, podporte nás príspevkom, hoc vo výške kávy v centre Bratislavy, prostredníctvom https://pas.darujme.sk/2893/ alebo na náš účet IBAN:SK 5283 3000 0000 2201 4356 91