V 2. štvrťroku prekvapili svojím výkonom exportéri a investície; pookriala aj spotreba domácností.
Septembrové spresnenie miery ekonomického rastu potvrdilo zrýchlenie medzikvartálneho rastu v druhom štvrťroku 2016 na 0,9 % (z 0,8 % začiatkom roka). Za zrýchlením je predovšetkým zvýšená aktivita exportérov a investorov. Prispel aj zvýšený záujem turistov o Slovensko.
Pozitívnu správu z domáceho trhu vyslali domácnosti svojím odvážnejším zvýšením spotrebných výdavkov. Rast súkromnej spotreby bol z medziročného hľadiska najsilnejším od krízy, teda najrýchlejším za 7,5 roka. Ekonomické podmienky sú spotrebe naklonené už dlhodobejšie, najmä vo forme nerastúcich spotrebiteľských cien či dobrého vývoja na trhu práce, hovorí analytička Národnej banky Slovenska (NBS) Anna Vladová.
Autá, oceľ a televízory
Medziročný sa rast slovenskej ekonomiky zrýchlil v 2. štrvťroku z 3,4 % na 3,7 % (sezónne neočistené údaje). To sa premietlo do zrýchlenia medzikvartálneho rastu z 0,8 % na 0,9 %. Pomohol mu najmä export, ktorý sa zvýšil o 5,1 % najmä prispením automobiliek, obnoveného vývozu kovov a v súvislosti sošportovými podujatiami aj vďaka vývozu elektrotechniky. Zvýšená exportná aktivita sa netýkala len tovarov, ale aj služieb (rast o 5,8 %), a to vďaka zvýšenému záujmu turistov o Slovensko.
Za dobrými výsledkami exportu treba vidieť tiež pokles exportných cien a čiastočnú korekciu slabého predchádzajúceho štvrťroka. Zrýchlený export kládol vyššie nároky aj na import výrobných vstupov. Ten však rástol pomalšie, a tak príspevok obchodovania so zahraničím (0,9 p. b. k rastu HDP) bol jedným z najvyšších za ostatného 3,5 roka, píše Vladová.
Domáci dopyt prispel ďalšími 0,7 p. b. (zmena stavu zásob a dopočtové položky znižovali rast HDP). Domácim dopytom hýbu investície, ktoré po poklese o 7,1 % vzrástli o 0,9 % medzikvartálne. Prekvapili verejné investície, ktoré nepokračovali ďalším prepadom, poklesli len nepatrne. Súkromné investície sa vrátili k svojim štandardným príspevkom, aký dosahovali v priemernom kvartáli v období 2014-2015.
Podľa odvetvovej štruktúry však nešlo o investovanie naprieč odvetviami; tvorba súkromných fixných investícií sa sústredila v automobilovom priemysle. Rástol nielen investičný, ale aj spotrebný dopyt. Kým verejná spotreba pokračovala stabilným rastom o 0,6 % medzikvartálne (rovnako ako začiatkom roka), súkromná spotreba sa zrýchlila z 0,6% v 1. štvrťroku na aktuálnych 0,8 %.
Menej sporiť, viac míňať
Dlhodobé prospotrebné faktory, akými sú nízkoinflačné prostredie a dobrý trh práce, oslabili rast sklonu domácností k úsporám a podporili spotrebné výdavky. Prispieť mohli aj jednorazové faktory typu vyššia minimálna mzda alebo vrátenie časti platieb za plyn, ktoré navýšili disponibilný dôchodok domácnostiam už začiatkom roka, avšak domácnosti ich v spotrebe rozpustili až neskôr.
Z medziročného pohľadu vzrástla reálna spotreba domácností pred sezónnym vyhladením o 3 % (2,5 % v 1. štvrťroku 2016), čo je najviac od krízy v roku 2009. Spotreba domácností aktuálne prekračuje predkrízovú úroveň o vyše 5 % (nad ňu sa prehupla pred dvomi rokmi). Reálne investície domácností rástli miernejším tempom ako spotreba a napriek investične podnetnému prostrediu stále nedosahujú predkrízovú úroveň.
Spotreba domácností prekonala svoju malátnosť, investície rástli nad očakávania, exportérom sa darilo. Z viacerých strán podkutý ekonomický rast v 2. štvrťroku 2016 je dobrým základom na dosiahnutie veľmi slušného rastu HDP za celý rok 2016, aj keď stále pod úrovňou „eurofondového“ roka 2015 (3,6 %), myslí si analytička NBS.
