V druhej polovici júla pripravila Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) v spolupráci s inštitútom INEKO prieskum o minimálnej mzde. Zúčastnilo sa ho 146 podnikateľov z celého Slovenska.
Prieskumu sa zúčastnili podnikatelia z rôznych oblastí: služby (35,2%), stavebníctvo (16,9%), strojárenstvo (13,4%), administratíva (8,5%), automotive (4,9%), potravinárstvo (4,2%), ťažký energetika (3,5%), doprava (2,8%), priemysel (2,8%), remeselné služby (2,8%), gastro (2,8%), poľnohospodástvo (2,1%), textilný priemysel (2,1%), finančný a poistný sektor (2,1%) chemický priemysel (1,4%), turistický a ubytovací sektor (1,4%), farmaceutický priemysel (0,7%). Zvyšných 21,7% podniká v inom odvetví.
Až 95,9% (z toho 14,5% skôr nie a 81,4% určite nie) podnikateľov nesúhlasí s tým, aby sa minimálna mzda určovala na základe politického rozhodnutia vlády. Zvyšných 4,2% (z toho 2,8% skôr áno a 1,4% určite áno) je za to, aby sa minimálna mzda určovala týmto spôsobom.
Podľa podnikateľov by sa minimálna mzda mala určovať: na základe určeného vzorca naviazaného na produktivitu práce (55,6%), na základe v zákone určeného vzorca naviazaného na rast priemernej mzdy (43,7%), na základe rozhodnutia vlády (po prerokovaní v tripartite), ktorá by bola napr. percentuálne limitovaná vzorcom uvedeným v zákone (14,8%), tak ako doteraz – politickým rozhodnutím vlády po prerokovaní v tripartite (2,8%), iným spôsobom (9,1%).
Dve tretiny, resp. 66,2% (23,4% skôr áno a 42,8% určite áno) podnikateľov pocítilo v posledných rokoch negatívne dôsledky zvyšovania minimálnej mzdy. Zvyšná tretina, resp. 33,8% (z toho 21,4% skôr nie a 12,4% určite nie) podnikateľov negatívne následky nepocítilo.
Podnikatelia sa so zvyšovaním mzdy vysporiadali rôzne. Najviac ich obmädzilo rast miezd a odmien zamestnancov (43,1%), ďalší zvýšili ceny (28,5%), obmedzili počet zamestnancov (22,2%) či zvýšili efektívnosť tak, aby sa to nedotklo počtu a odmien zamestnancov (13,2%). So zvyšovaním minimálnej mzdy sa 3,5% podnikateľov vysporiadalo iným spôsobom.
S tým, aby sa v roku 2020 zvýšila minimálna mzda na 635€ mesačne, čo je aktuálny návrh Konfederácie odborových zväzov (KOZ), súhlasí iba 13,1% (z toho 8,3% určite áno a 4,8% skôr áno). Zvyšných 86,9% (z toho 62,1% určite a 24,8% skôr nesúhlasí) nesúhlasí s týmto návrhom.
S návrhom niektorých zamestnávateľov, aby sa v roku 2020 zvýšila minimálna mzda na 552€ mesačne, súhlasilo 62,1% (z toho 14,5% určite a 47,6% skôr áno). Zvyšných 37,9% (z toho 14,5% určite a 23,4% skôr nesúhlasí) nesúhlasí ani s týmto návrhom.
Viac ako polovica, resp. 54,2 % odpovedajúcich (z toho 30,6 % určite a 23,6 % skôr áno) potvrdzuje, že súčasná úroveň minimálnej mzdy spôsobuje problémy v ich podnikaní. Vo väčšej miere sú medzi nimi zastúpení podnikatelia z chudobnejších regiónov, konkrétne z prešovského, žilinského a banskobystrického kraja. Zvyšných 45,9% (z toho 17,4% určite a 28,5% skôr nesúhlasí) je opačného názoru.
Vláda by podľa podnikateľov mala pomáhať ľuďom s nízkym príjmom znížením daní a odvodov (88,3%), podporou tréningu a rekvalifikácie (35,2%), posilnením súbehu príjmu práce a sociálnych dávok (26,9%) alebo primeraným zvyšovaním minimálnej mzdy (10,3%), iným spôsobom (8,4%).
Spolu 51,4% (z toho 35,4% skôr áno a 16% určite áno) podnikateľov je za to, aby zamestnanci s minimálnou mzdou boli cez nezdaniteľné minimum úplne oslobodení od daní z príjmov, pričom výpadok príjmov v rozpočte verejnej správy by sa kompenzoval zvýšením iných daní, napr. daní z majetku, DPH, environmentálnych daní . Naopak 48,6% (z toho 27,1% skôr nie a 21,5% určite nie) s týmto návrhom nesúhlasí.
V prieskume sa zúčastnilo 31,5% podnikateľov s obratom do 100 000€, 26,7% podnikateľov s obratom od 100 001€ do 1 000 000€, 30,8% podnikateľov s obratom od 1 000 001€ do 30 000 000€ a 11% podnikateľov s obratom nad 30 000 001€.
V prieskume mal zastúpenie každý kraj. Najviac zastúpený bol Bratislavský kraj (47,3%), nasledovali Trenčiansky a Košický, ktoré mali rovnaké zasupenie (27,4%). Za nimi boli Trnavský (26,7%), Banskobystrický (26%), Žilinský a Prešovský, ktorých zastúpenie bolo taktiež rovnaké (25,3%). Najmenej zastúpený bol Nitriansky kraj (21,9%).
Prieskumu sa zúčastnilo 96,6% právnických osôb – podnikateľov a zvyšných 3,4% živnostníkov.
Z názorov podnikateľov je jasné, že nesúhlasia s návrhom Konfederácie odborových zväzov (KOZ), ktorá navrhuje na rok 2020 minimálnu mzdu v sume 635€. Podľa nich treba minimálnu mzdu zvýšiť, ale pomaly a postupne, nie takýmto ráznym spôsobom.
Z vyjadrení respondentov uvádzame:
„Minimálna mzda nie je až takým problémom, ako vysoké odvodové zaťaženie. Zvyšovaním minimálnej mzdy sa neprimerane zvyšuje aj daňové a odvodové zaťaženie zamestnávateľa, teda výhodu zvýšenia minimálnej mzdy pociťuje zamestnanec minimálne, avšak pre zamestnávateľa to je vo výsledku nezanedbateľná položka.“
„Zvyšovaním minimálnej mzdy sa nám rozdiel medzi šikovným a slabším pracovníkom v mzdovom ohodnotení práce začína minimalizovať.“
„Najväčší problém vidím v pomere čistej mzdy a celkovej ceny práce. Pokiaľ by odvody neboli tak vysoké, zamestnanci by dostavali viac.“
Doplňujúce informácie:
V roku 2019 dosahuje minimálna mzda 520,-€ mesačne. V rokoch 2010-19 stúpla minimálna mzda v pomere k priemernej mzde zo 40,05 % na 48,10 %. Produktivita práce rastie od roku 2014 pomalšie ako priemerná mzda. Tým pádom sa ešte výraznejšie otvárajú nožnice medzi rýchlejším rastom minimálnej mzdy a pomalším rastom produktivity práce. V rokoch 2014-19 rástla produktivita v práce v priemere o 2,5 % ročne, priemerná mzda o 4,6 % ročne a minimálna mzda o 7,5 % ročne. Zdroje: Makroekonomická prognóza MF SR (jún 2019), ministerstvo práce.
V súčasnosti Konfederácia odborových zväzov (KOZ) navrhuje na rok 2020 minimálnu mzdu v sume 635,-€ čo je medziročný nárast o 115,-€, resp. o 22%, čím by sa minimálna mzda zvýšila na 55,31 % priemernej mzdy v roku 2020. Cieľom odborárov je postupne dosiahnuť úroveň 60 % priemernej mzdy. Zamestnávatelia navrhujú na rok 2020 zvýšiť minimálnu mzdu na 552,-€, resp. 48,08 % priemernej mzdy. Nakoľko je proces určovania minimálnej mzdy v skutočnosti politickým rozhodnutím vlády, v zásade uvedené návrhy sú len mantinelmi, v ktorých sa vláda bude pohybovať a rozhodne.
V prípade ak máte za to, že činnosť PAS je prospešná, podporte nás príspevkom, hoc vo výške kávy v centre Bratislavy, prostredníctvom https://pas.darujme.sk/2893/ alebo na náš účet IBAN:SK 5283 3000 0000 2201 4356 91
