Výsledky z praxe ukazujú, že jedným z najvýznamnejších faktorov, ktorý ovplyvňuje uplatnenie etiky v podniku, je správanie vedenia a manažérov. Manažéri svojím konaním vytvárajú prostredie, ktoré buď podporuje pro-etické správanie zamestnancov, alebo naopak vytvára podhubie pre ich neetické a nemorálne správanie. K úlohám manažérov okrem iného patrí aj vedomé formovanie pracovného prostredia, kde etika je hodnotou a kde sa každé porušenie etiky sankcionuje, a slušné, zdvorilé a čestné konanie sa cení a podporuje.
Príklad:
Zamestnanci jednej reštaurácie kupovali tovar v obchode a predávali ho zákazníkom. Spôsobili tak hmotnú škodu majiteľovi podniku a poškodzovali aj zákazníkov, pretože tovar bol lacnejší, ako deklaroval majiteľ v ponukovom liste. Svoje konanie zdôvodnili nasledovne: „Keď on zdiera nás a okráda štát, prečo by sme nemali my jeho?“ Pod „zdiera nás“ mysleli nízke mzdy a nepreplácanie nadčasov, povýšenecké správanie, pod „okráda štát“ mali na mysli jeho príkaz – vydávať bločky len „podozrivým“ zákazníkom, aby nemusel priznať reálny príjem a platiť z neho dane. Zároveň vedeli, že majiteľ je nečestný k zákazníkom, pretože im nedodával tovar v požadovanej kvalite, napríklad riedil džús, mixoval nápoje z iných surovín, ako sa uvádzalo v menu a pod. Zamestnanci namiesto toho, aby sa oficiálne sťažovali na potravinovej inšpekcii a na inšpektoráte práce, zvolili taktiku „Oko za oko, zub za zub“. Táto zásada nie je však prejavom etického myslenia dospelého človeka. Zamestnanci sa dopustili sami neetických a trestných činov a opätovne poškodili ľudí, ktorí už boli obeťami neetického správania ich šéfa, a teraz aj ich – zákazníkov.
Keď sa manažéri a najvyššie vedenie správajú s úctou k svojim zamestnancom a zákazníkom, vytvárajú atmosféru dôvery a kultivovaného riešenia konfliktov, formujú tým prostredie pre zvyšovanie etického myslenia a konania zamestnancov.