Transferové oceňovanie patrí medzi najčastejšie preverované oblasti pri daňových kontrolách na Slovensku. Finančná správa dlhodobo zameriava svoju pozornosť na transakcie medzi závislými osobami, pričom chyby v nastavení cien či nedostatočná dokumentácia môžu viesť k vysokým dorubom dane a sankciám. Aké sú najčastejšie chyby, ktorých sa firmy v praxi dopúšťajú?
1. Absencia alebo oneskorená príprava transferovej dokumentácie
Jednou z najbežnejších chýb je podcenenie termínov. Mnohé firmy začínajú pripravovať dokumentáciu až v momente, keď ich na to vyzve daňový úrad.
- Riziko: Na predloženie dokumentácie má daňový subjekt spravidla len 15 dní od doručenia výzvy. V takomto krátkom čase je takmer nemožné kvalitne vypracovať podrobnú analýzu a zhromaždiť potrebné dôkazy. Pri nepredložení dokumentácie automaticky vzniká nárok na uloženie pokuty.
2. Formálny prístup k zmluvám a chýbajúce reálne plnenie
Spoločnosti sa často spoliehajú na to, že im na odôvodnenie nákladov stačí existujúca zmluva a vystavená faktúra.
- Riziko: Pri vnútroskupinových službách (napr. manažérske, poradenské alebo IT služby) kontrolóri vyžadujú preukázanie tzv. benefit testu. Spoločnosť musí jasne dokázať, že služba bola skutočne poskytnutá, bola pre slovenskú entitu potrebná a priniesla jej ekonomický úžitok. Ak chýbajú reálne výstupy (e-maily, správy, zápisnice), daňový úrad náklady z daňových výdavkov vyradí.
3. Nesprávna voľba metódy transferového oceňovania
Použitie nevhodnej metódy na určenie trhovej ceny je ďalšou častou chybou. Spoločnosť si často zvolí metódu, ktorá je pre ňu najjednoduchšia, no neodpovedá charakteru transakcie ani funkčnému a rizikovému profilu.
- Riziko: Ak zvolená metóda neodzrkadľuje realitu, závery o dodržaní trhových cien nebudú akceptované. Správca dane môže použiť vlastnú metodiku, čo väčšinou vedie k dodatočnému zvýšeniu základu dane.
4. Zastaralé alebo nerelevantné porovnávacie štúdie (benchmarking)
Mnoho podnikov používa porovnávacie štúdie vypracované pred mnohými rokmi alebo prevzaté od materskej spoločnosti zo zahraničia bez prispôsobenia na lokálny trh.
- Riziko: Dátové vzorky musia byť aktuálne a musia zohľadňovať špecifiká slovenského trhu a ekonomického prostredia. Použitie neaktuálnych dát spochybňuje celý trhový interval (arm’s length range).
5. Zanedbanie koncoročných úprav (Year-End Adjustments)
Ak skutočné výsledky slovenskej entity na konci roka neodpovedajú ziskovosti nastavenej v skupinovej politike, je potrebné vykonať úpravu transferových cien.
- Riziko: Odkladanie týchto úprav až po uzavretí účtovných kníh znamená, že korekciu už nie je možné premietnuť do účtovníctva. Mimobilančné úpravy v daňovom priznaní sú administratívne zložitejšie a pre správcu dane predstavujú signalizačné riziko.
6. Ignorovanie cezhraničných aspektov a zrážkovej dane
Pri cezhraničných vnútrofiremných transakciách sa často zabúda na posúdenie zrážkovej dane (napr. pri úrokoch, licenciách či poplatkoch za služby).
- Riziko: Pri nedodržaní príslušných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia alebo neprihlásení zrážkovej dane môže dôjsť k ďalším daňovým nedoplatkom a sankciám zo strany štátu.
Odporúčaný postup na minimalizáciu rizík
- Pravidelná revízia: Aspoň raz ročne preverte všetky transakcie so závislými osobami a overte, či zodpovedajú trhovým podmienkam.
- Priebežné zhromažďovanie dôkazov: Archív výstupov, správ a komunikácie ku skupinovým službám vytvárajte priebežne počas celého roka, nie až pri daňovej kontrole.
- Aktualizácia dokumentácie: Zabezpečte, aby bola transferová dokumentácia pripravená súbežne so zostavením daňového priznania.
- Konzultácia so špecialistami: Pri zložitejších štruktúrach alebo významných objemoch transakcií posúďte nastavenie cien s odborníkmi na transferové oceňovanie.
Alena Lipovská, PhD., Crowe Slovak Republic – člen Podnikateľskej aliancie Slovenska
