Novela zákona o verejnom obstarávaní

Predkladateľ: Zita Táborská, predsedníčka Úradu pre verejné obstarávanie

Cieľom novely je dosiahnuť efektívnejšie a transparentné nakladanie s verejnými prostriedkami pri verejnom obstarávaní, prostredníctvom vytvorenie verejného registra konečných užívateľov výhod subjektov, ktoré získavajú zákazky z verejného obstarávania.

Údaje týkajúce sa konečných užívateľov výhod, teda fyzických osôb, v prospech ktorých sú konkrétne obchody vykonávané, a ktoré skutočne (nie len formálne) vlastnia podnikateľov participujúcich na verejnom obstarávaní, budú zapisované do tohto registra.

Podstatou navrhovaného zákona je, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie uzavrieť zmluvu vo verejnom obstarávaní s uchádzačom alebo uchádzačmi, ktorí nemajú v registri konečných užívateľov výhod vedenom Úradom pre verejné obstarávanie zapísaných konečných užívateľov výhod, alebo ktorých subdodávatelia nemajú v registri konečných užívateľov výhod zapísaných svojich konečných užívateľov výhod. Toto sa bude vzťahovať na nadlimitné zákazky a podlimitné zákazky bez využitia elektronického trhoviska.

Podkladom pre zápis konečných užívateľov výhod do registra konečných užívateľov výhod bude čestné vyhlásenie, v ktorom podnikateľ identifikuje svojich konečných užívateľov výhod. Zápis bude bez úhrady akéhokoľvek správneho poplatku. Podnikateľ pri zápise svojich konečných užívateľov výhod uvedie aj údaj, či títo sú alebo nie sú verejnými funkcionármi. Údaj o tom, či konečný užívateľ výhod je verejným funkcionárom, rovnako ako identifikačné údaje konečného užívateľa výhod (meno, priezvisko, adresa pobytu), bude verejne prístupný na webovom sídle Úradu pre verejné obstarávanie.

Novela tiež zvyšuje účinnosť ustanovení zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, keďže umožňuje cielene odhaľovať, že zmluvu vo verejnom obstarávaní uzavrel podnikateľ, ktorého konečným užívateľom výhod je verejný funkcionár. Úrad pre verejné obstarávanie by teda pri výkone dohľadu nad zadávaním zákazky mal nástroj na posúdenie konfliktu záujmov verejného funkcionára, keďže bude mať k dispozícii potrebné údaje, ktoré budú zapísané v tomto registri.

Zákon o verejnom obstarávaní v rámci svojich právnych inštitútov, napr. súčinnosť uchádzača pri uzavretí zmluvy, subdodávatelia, sankcie (pokuty, návrh na určenie neplatnosti zmluvy), poskytuje už existujúci nástroj, prostredníctvom ktorého je možné zaviesť mechanizmus vedenia verejného registra konečných užívateľov výhod.

Návrh zákona tiež využíva už existujúci systém zápisu zmien údajov zapísaných v zozname podnikateľov a ukladania sankcií (pokuty, zákaz účasti vo verejnom obstarávaní, návrh na určenie neplatnosti zmluvy) v prípade nesplnenia povinnosti mať zapísaných v danom registri konečných užívateľov výhod alebo uvedenia nepravdivých údajov.

S cieľom zabezpečiť mechanizmus na zisťovanie a preverovanie pravdivosti údajov uvedených v registri a vzájomnej súčinnosti subjektov podieľajúcich sa na identifikácii konečných užívateľov výhod, sa návrhom zákona novelizujú aj ustanovenia zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a ustanovenia zákona o bankách a zákona o správe daní (daňový poriadok), tak aby sa Úrad pre verejné obstarávanie mohol na účely identifikácie konečného užívateľa výhod oboznamovať s údajmi, ktoré sú predmetom bankového a daňového tajomstva.

Navrhovaným zákonom sa tiež vypúšťajú niektoré ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní, ktoré boli problematické vo vzťahu k smerniciam EÚ.

Doterajšia právna úprava tiež nepokrývala problematiku subdodávateľov, keďže požiadavky zákona o verejnom obstarávaní sa týkali iba samotných uchádzačov. Pre zabezpečenie komplexnosti identifikácie konečných užívateľov výhod u subjektov, ktoré participujú na verejnom obstarávaní, s obmedzením možnosti obchádzania a vyhýbania sa tejto povinnosti, navrhovaný zákon zavádza povinnosť mať v registri konečných užívateľov výhod zapísaných konečných užívateľov výhod subdodávateľov, ktorí sa majú podieľať na dodaní plnenia v sume najmenej 30 % z hodnoty plnenia, uvedenej v ponuke uchádzača, ak ide o nadlimitnú zákazku, ktorej predpokladaná hodnota je najmenej 10 miliónov eur alebo v sume najmenej 50 % z hodnoty plnenia, uvedenej v ponuke uchádzača, ak ide o inú zákazku.

Zdroj informácií

Mohlo by vás zaujímať