Predkladateľ: Tomáš Borec, minister spravodlivosti SR
Účelom predkladanej novely je vytvoriť podmienky pre realizáciu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti Úloha štátu a verejného sektora – Súdnictvo zavedením systémových opatrení na posilňovanie práva občanov na včasné súdne rozhodnutia najmä s ohľadom na konania vedené rozhodcovskými súdmi, ktoré nie sú konaním pred štátnymi súdmi.
Významným aspektom urýchľujúcim zmenu predmetného zákona bola aj nutnosť samostatného riešenia úpravy rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch, kde za posledné obdobie expandoval výskyt negatívnych skúseností s činnosťou rozhodcovských súdov.
Zahŕňa ustanovenia novo definovanej arbitrability, pričom sa zavádza jediné kritérium a to, či ide o právny vzťah ohľadne ktorého strany môžu uzatvoriť dohodu o urovnaní. Tým sa nahradilo kritérium majetkového charakteru sporu. Absolútne novým prístupom je obmedzenie resp. nemožnosť rozhodovať podľa tohto zákona spotrebiteľské spory.
Taktiež sa spresňuje režim právomoci všeobecných súdov vydávať predbežné opatrenia v sporoch, kde vo veci samej má rozhodovať rozhodcovský súd. Dochádza k legislatívnemu spresneniu nástupníctva strán rozhodcovskej zmluvy, vrátane potvrdenia skutočnosti, že s postúpením práv alebo povinností zo zmluvy obsahujúcej rozhodcovskú doložku dochádza aj k zmene strán rozhodcovskej zmluvy.
Zjednocujú sa požiadavky na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy v elektronickej podobe so všeobecnými požiadavkami stanovenými v § 40 Občianskeho zákonníka.
Výraznou zmenou oproti pôvodnému zneniu zákona je ustanovenie, že zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu bude môcť podľa nových pravidiel byť len obchodná alebo profesijná komora alebo záujmové združenie právnických osôb, resp. občianske združenie. Iné právnické osoby (napr. obchodné spoločnosti) nebudú môcť byť zriaďovateľom SRS. Táto zmena má viesť k obmedzovaniu vzniku konfliktu záujmov medzi zriaďovateľom a požiadavkou na nestranné a spravodlivé riešenie sporov.
Významnou zmenou je ustanovenie, v ktorom sa uvádza, že predbežné opatrenie vydané v rozhodcovskom konaní je exekučným titulom podľa Exekučného poriadku, ak mala druhá strana možnosť vopred sa oboznámiť s návrhom na jeho vydanie. V kontexte zavádzania elektronického doručovania bolo prijaté v rámci tejto časti návrhu zákona aj opatrenie, že rozhodcovský rozsudok musí mať vždy listinnú podobu.
V rámci časti predkladaného zákona pribudol nový dôvod zrušenia rozsudku rozhodcovského súdu, ktorým je rozpor rozhodcovského rozsudku s verejným poriadkom Slovenskej republiky. Pojem verejný poriadok by sa pritom v súlade s medzinárodnou praxou mal vykladať reštriktívne a s ohľadom na záujem podporovať rozhodcovské konanie, najmä v oblasti medzinárodného obchodu.
Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. júla 2014.
Zdroj: https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialHome.aspx?instEID=-1&matEID=6930
