tlačová správa
02.10.2020 (doplnená o grafy 3.10.2020)
Za najdôležitejšie reformy podnikatelia považujú systematické zlepšovanie podnikateľského prostredia a reformu justície. Z výdavkov, ktoré by mali byť financované z NGEU, označili za najdôležitejšiu podporu vysokých škôl, vedy a výskumu ako aj výstavbu a rekonštrukciu nemocníc. Vyplýva to z prieskumu, ktorý v druhej polovici septembra zorganizovala Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) a inštitút INEKO medzi 105 podnikateľmi z celého Slovenska.
Európska únia poskytne Slovensku v rámci riešenia dopadov koronakrízy približne 6 miliárd eur. Je to jedinečná príležitosť kvalitatívne posunúť spoločnosť a štát na vyššiu úroveň. Rozhodli sme sa preto opýtať podnikateľov, ako by vláda tieto prostriedky mala použiť, či už na verejné výdavky alebo na reformy.
Pri výbere možných výdavkov aj reforiem sme brali do úvahy podmienky čerpania pomoci NGEU ako aj dlhodobé odporúčania Európskej komisie. Do zoznamu sme preto nezaradili výdavky hradené štandardne z bežného programovacieho obdobia (napr. cestná infraštruktúra, environmentálne záťaže, kanalizácia, atď.) ako aj výdavky na platy, ktoré pravdepodobne nebudú môcť byť financované z nástroja obnovy. Tiež sme nezaradili reformy, ktoré nie sú súčasťou dlhodobých odporúčaní Európskej komisie (napríklad decentralizácia, reforma legislatívneho procesu, reforma volebného systému a podobne).
Podnikatelia za prvých päť priorít vo výdavkoch z NGEU označili:
1) podpora vysokých škôl, vedy a výskumu (priemerná známka 8,22 na škále 0 až 10),
2) výstavba a rekonštrukcia nemocníc a zdravotníckych zariadení (7,73),
3) obehové hospodárstvo, vyššia miera triedenia a recyklácie odpadu, budovanie spaľovní (7,48),
4) financovanie systémových opatrení na boj so suchom ako sprievodným znakom klimatickej zmeny (7,46),
5) prevencia v zdravotníctve a programy pre lepšiu životosprávu vrátane osvety a podpory športových aktivít (najmä mládeže) pri potlačovaní nadváhy a obezity (6,78).
Podpriemernou známkou podnikatelia označili dotácie na výstavbu štátnych nájomných bytov (4,64) a podporu elektromobility (3,09), čo znamená, že tieto výdavky považujú za menej dôležité.
Zdroj: INEKO a PAS
Podnikatelia za prvých päť najdôležitejších reforiem označili:
1) systematické zlepšovanie podnikateľského prostredia, aby Slovensko výrazne stúplo v medzinárodných rebríčkoch a stalo sa atraktívnejším miestom pre investície. Opatrenia by mali zahŕňať zjednodušenie a zatraktívnenie daňového systému, stavebného a územného konania, zníženie cien energií, pružnejší trh práce, riadenú imigráciu, systematické odstraňovanie byrokracie, ako aj podporu podnikavosti medzi verejnosťou, prioritne medzi študentmi stredných a vysokých škôl (priemerná známka 8,82 na škále 0 až 10),
2) reforma justície, najmä vymáhateľnosti práva, ktorej cieľom má byť transparentná, efektívna a spravodlivá súdna moc, prokuratúra a tým aj civilné a trestné súdnictvo (8,65),
3) daňovo-odvodová reforma s cieľom zatraktívniť daňový systém pre investície a zvýšiť motiváciu pracovať. To znamená najmä zníženie priamych daní a odvodov, zjednodušenie systému a kompenzácia výpadkov v príjmoch cez zrušenie daňových výnimiek, zvýšenie spotrebných, majetkových a environmentálnych daní (8,50),
4) reforma riadenia štátu vrátane elektronizácie štátnej správy, obmedzenia byrokracie a automatického zdieľania informácií medzi úradmi. Analýza dát z rôznych oblastí riadenia štátu. Štandardom pri obsadzovaní dôležitých pozícií pre štát by mala byť verejná výzva na prihlasovanie kandidátov, verejné vypočutie pred odbornou komisiou, zverejňovanie zoznamu kandidátov, ich životopisov a projektov. Zavedenie ukazovateľov výkonnosti (KPIs) v štátnych firmách aj kontrolných a regulačných inštitúciách. Pravidelné zverejňovanie miery plnenia ukazovateľov, naviazanie odmeňovania čelných predstaviteľov na plnenie ukazovateľov (8,27),
5) reforma poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorej cieľom má byť efektívne, kvalitné a dostupné poskytovanie zdravotníckych služieb. Je potrebné definovať základnú zdravotnú starostlivosť hradenú z verejných zdrojov ako aj zaviesť transparentnú spoluúčasť za nadštandard pri zabezpečení ochrany tých, ktorí si spoluúčasť nemôžu dovoliť. Zaviesť meranie kvality a efektívnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti, zreformovať sieť poskytovateľov a ich financovanie s ohľadom na ich kvalitu (8,24).
Vysoko nadpriemerné hodnotenie získali aj reformy vzdelávacieho systému, vedy a výskumu, tvorby verejného rozpočtu, dlhodobej starostlivosti, dôchodkového systému a pracovnoprávnej legislatívy.
Zdroj: INEKO a PAS
Doplňujúce informácie:
- Odpoveď nám poskytlo 105 podnikateľov. V prieskume sa zúčastnilo 26,7 % podnikateľov s obratom do 100 000 €, 23,8 % podnikateľov s obratom od 100 001 € do 1 000 000 €, 40 % podnikateľov s obratom od 1 000 001 € do 30 000 000 € a 9,5 % podnikateľov s obratom nad 30 000 000 €.
- V prieskume mal zastúpenie každý kraj. Najviac zastúpený bol Bratislavský kraj (36,2 %). Za ním nasledoval Banskobystrický kraj (13,3 %), Trenčiansky kraj (11,4 %) a Nitriansky kraj (9,5 %). Ďalej nasledovali s rovnakým zastúpením Košický, Prešovský a Trnavský kraj (8,6 %) a Žilinský kraj (3,8 %). Prieskumu sa zúčastnilo 86,5 % právnických osôb – podnikateľov a zvyšných 13,5 % živnostníkov.
- Podnikatelia v prieskume hlasovali označením od 0 do 10, kde 0 znamená najmenej dôležité a 10 najviac dôležité. Poradie sme určili váženým priemerom.
Tento výstup je súčasťou projektu inštitútu INEKO, ktorý finančne podporuje organizácia Center for International Private Enterprise (CIPE).