Slovenská ekonomika prekvapila mohutnejším rastom najmä vďaka exportu áut

Od apríla do júna tohto roku sa na Slovensku sa vďaka tomu vytvorilo 14-tisíc nových pracovných miest.

Hrubý domáci produkt na Slovensku v 2. štvrťroku 2016 vzrástol oproti vlaňajšku o 3,7 % (v stálych cenách, pred sezónnym očistením), hovorí odhad Štatistického úradu SR. V 1. štvrťroku rástol HDP o 3,4 % , takže rast ekonomiky sa vrátil k úspešnej dynamike spred troch štvrťrokov, zdôrazňujú v komentári analytici Národnej banky Slovenska (NBS) Alexander Karšay a Anna Vladová.

Kým vtedy zrýchľovanie rastu zabezpečili eurofondy, tentoraz za ním stoja pravdepodobne exportéri (informáciu o štruktúre rastu HDP zverejní ŠÚSR začiatkom septembra). Po sezónnom očistení sa výkon ekonomiky medzikvartálne zvýšil o 0,9 % oproti 0,8 % zo začiatku roka. Pre NBS to bolo príjemné prekvapenie, jej prognóza očakávala rast iba o 0,7%.

Slovenské hospodárstvo v 2. štvrťroku vďaka rastu dynamiky vytvorilo aj ďalšie pracovné miesta. Mesačné štatistiky naznačujú, že za zrýchlením je zvýšená aktivita slovenských exportérov, najmä automobiliek a ďalších priemyselných podnikov.

Viac tvorením ako trovením

To mení profil ekonomického rastu, v ktorom by namiesto doterajšieho domáceho dopytu mal dominovať čistý export. Zamestnanosť medzištvrťročne vzrástla rovnako ako v 1. štvrťroku o ďalších 0,6 % (prognóza predpokladala o 0,4 %).

Z mesačných štatistík vyplýva významný rast exportu tovarov najviac automobilovým priemyslom, ostatné priemyselné výroby tiež zrýchlili. V dôsledku toho rástol aj dovoz vstupov na produkciu. Druhá časť dovozu, určená na krytie domáceho dopytu, rástla len mierne. To prispelo k vytvoreniu priestoru na značný pozitívny príspevok čistého exportu k rastu HDP, komentujú analytici NBS.

„V rámci domáceho dopytu počítame medziročne s útlmom verejných investícií, pokračovaním mierneho rastu ostatných investícií a pravdepodobne zrýchlením spotreby domácností,“ hovoria Alexander Karšay a Anna Vladová. K dlhodobo pôsobiacim prospotrebným faktorom, ako nízkoinflačné prostredie a rastúce mzdy i rastúca zamestnanosť totiž v 2. štvrťroku pribudli niektoré ďalšie. Ide najmä o prebudený rast maloobchodných tržieb ruka v ruke s rastom objemu platieb platobnými kartami.

Nemožno opomenúť ani jednorazové efekty, ktoré domácnostiam mierne zvýšili príjem už začiatkom tohto roka (napríklad zvýšenie minimálnej mzdy alebo vrátenie časti platieb za plyn). Začiatkom roka ich však domácnosti v spotrebe nerozpustili. Predpokladáme, že tak mohli urobiť v 2. štvrťroku. Rovnako nižšie prírastky na vkladoch domácností ako doposiaľ môžu nasvedčovať tomu, že zdroje z trhu práce domácnosti vo väčšom rozsahu míňajú na tovary a služby, než na úspory.

Viac pracovných miest

Zamestnanosť v ekonomike SR v 2. štvrťroku vzrástla o 0,6 % medzikvartálne, čo predstavuje nárast počtu zamestnaných približne o 14 tis. osôb (v 1. štvrťroku rovnako o 0,6 %). Medziročný sezónne neočistený nárast predstavoval 2,3 % (2,2 % v 1. štvrťroku). Nárast zamestnanosti prekonáva očakávania predpovede NBS (0,4 %, čo súvisí aj s rýchlejším rastom ekonomiky). Za robustným rastom mohol byť najmä sektor služieb a obchodu vrátane maloobchodu.

V službách sa v 2. štvrťroku priaznivo vyvíjala zamestnanosť pravdepodobne najmä v doprave, gastronómii, IT sektore a trhových službách. V priemysle tiež zamestnanosť rástla solídnym, ale relatívne slabším tempom. Stavebníctvo mohlo naopak mierne klesnúť.

K vyššej tvorbe pracovných miest mohli čiastočne prispieť aj projekty na podporu zamestnanosti  (spolu počas 2. štvrťroka vzniklo takto približne 7-tisíc pracovných miest). Rast zamestnanosti pravdepodobne ťahali viac zamestnanci v porovnaní so živnostníkmi, tvrdia v komentári analytici NBS.

V bežných cenách sa podľa ŠÚSR od apríla do júna vytvoril HDP v objeme 20,055 miliardy eur, čo predstavuje medziročný nárast o 3,2 %. Celková zamestnanosť v 2. kvartáli dosiahla 2,315 milióna osôb. Rast HDP v EÚ bol v poslednom štvrťroku slušný, v Poľsku a Nemecku medziročne okolo troch percent, naopak v Grécku opäť mierny pokles. Ekonomika EÚ vzrástla medziročne o 1,6 %, najrýchlejšie Lotyšsko, Švédsko a Španielsko.

Prečítajte si aj:

V apríli zamestnancov opäť pribudlo, mzdy už rastú pomalšie

Rast HDP o 3,4 % v 1. štvrťroku je slušný, domácnosti stále skôr šetria, ako míňajú

Prepad hodnotenia podnikateľského prostredia sa spomalil, čaká sa, či s ním nová vláda niečo urobí

 

Mohlo by vás zaujímať